Povzdych jedného občana

Dnes som sa cestou z práce veľmi ponáhľal. Mal som dohodnuté rande s milou a už som pár minút meškal. Preto keď ma na námestí SNP oslovila slečna s papiermi v ruke, snažil som sa nevnímať ju. "Dobrý deň, nechceli by ste sa pridať k našej petícii." "Veľmi sa ponáhľam." V zlomku sekundy som si to však rozmyslel a pristavil som sa.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (6)

Nechcel som podpísať niečo, čo si poriadne neprečítam a nepremyslím, tak som zatiaľ nepodpísal. Zatiaľ. Ide o petíciu "za slobodnú voľbu zdravotnej poisťovne". Pokiaľ by ste ju chceli podpísať, určite si spôsob nájdete.

Sám už začínam pochybovať, či to má zmysel. Keď si spomeniem, ako ministerstvo zdravotníctva naložilo s hromadnou pripomienkou k návrhu novely zákona o zdravotnom poistení, odvážim sa podobné prorokovať aj petícii.

A to zďaleka nie je jediná vec, ktorá ma napĺňa bezmocnosťou. Dnes som sa v televíznych novinách dozvedel o pokračovaní story o vyvlastňovaní v budúcnosti. Pokiaľ nejaká stavba bude vo verejnom záujme, vyvlastnenie kvôli nej nebude problém. Fajn. Až na to, že o tom, čo je a čo nie je vo verejnom záujme, bude rozhodovať okrem objektívnych pravidiel aj subjektívne vláda. Rozhodnutím, hlasovaním. Tí, ktorí sú hore a už opakovane dokázali, že oni sú tí najmúdrejší, najlepšie vedia, čo je pre všetkých najlepšie a na názor iných už v podstate kašlú.

Fikcia:

"Tak pani ministerka, čože to dnes budeme schvaľovať?"
"Ále, však viete, budeme zakladať nejaké nové smetiská, lebo však nieto kam ukladať odpad. Rozhodne to je vo verejnom záujme. Takže by sme mali vyvlastniť zopár pozemkov."
"Jasné, jasné,..."
"Vy niečo máte?"
"Plánujeme výstavbu kultúrnych stánkov, už som dostal od svojich ľudí nejaké návrhy, ani v tomto prípade by nemal byť s vyvlastnením problém, všetko sú to nehnuteľnosti pracháčov..."

A k tomu perspektíva chodenia medzi chorých kvôli žiadanke na očné alebo alergológiu, šachovanie s dôchodkovým poistením, nekoncepčné zmeny odvodových povinností... treba pokračovať? Pritom "líder" opozície sa zmôže leda na to, aby označil legitímne vyslovený názor premiéra o vojne v Iraku za hlúposť, bez argumentov. Kedy sa konečne opozícia zmôže na niečo viditeľné, čo zahýbe nielen pár ľuďmi, ale mnohými?

Toto nie je hlboká úvaha, toto nie je agitácia. Toto je povzdych poctivého občana, ktorý je zhrozený zo spôsobu, ktorým sa vyvíjajú pravidlá, podľa ktorých sa bude musieť správať v najbližších rokoch.