Štyri ... knihy

Malcom Bradbury: Jíst lidi je neslušné

Ste učiteľom na vysokej škole. Nie ste veľm presvedčený o zmysle svojho predmetu, ale rozumiete mu. Ste liberálny slaboch, ktorý zvyčajne pláva s prúdom a odmieta kritizovať ľudí možno zo strachu, že budete usvedčený zo zaujatosti. Tak to ste hlavný hrdina. K tomu si pridajte postgraduálnu študentku, ktorá je vašou milenkou, dvoch jej fakt podivných nápadníkov -študentov, liberálnu kolegyňu, a vlastne súbor kolegov za všetky drobné a povojnový čas. Kde je vaše miesto?

Napriek nie veľmi povzbudivému rámcu je knižka celkom vtipná a na vetách typu "Podívejte se, já nejsem naivní. Já jsem kdysi pracoval v továrně na papírové tašky." som sa v MHD zasmial aj nahlas. Keď sa človek prekúše úvodom, druhá polovica je už dosť dobrá.


Dick Francis: Smola nad smolu

Superhrdina: bývalý džokej živiaci sa ako súkromné očko.

Zvláštne schopnosti: 1. umelá ruka, 2. prah bolesti strašne vysoko, niekde u hviezd, 3. schopnosť uveriť, že aj najlepší priateľ môže byt sviňa.

Svet dostihov: tentoraz je trochu viac v pozadí ako zvyčajne, keď sa zanedbá, že mnoho hlavných hrdinov a čiastočne aj hlavné zločiny sú z onoho prostredia.

Ortieľ: Detektívna klasika. Ako obyčajne u Francisa dobro víťazí, otázne sú len cena za víťazstvo a jeho spôsob.

Fantázia 2006

Zborník toho najlepšieho z minuloročnej súťaže fantastických poviedok. Z mne známych mien je medzi autormi len Zuska Minichová, no páčilo sa mi toho viac. Predstavte si napríklad človeka s halucináciami, ktoré ho postihujú keď nikto nie je doma a keď vonku neprší. Nabehne horda piadimužíkov a dotyčného začne masakrovať. S oranžovými sa ešte ako tak dá dohodnúť, no zelení a fialoví sú krutí. Len nech prší, preboha, len nech prší, vlastne stačí, aby aspoň kvapkalo. Alebo si predstavte inkvizítorov... alebo štetku na Staničnej ulici, ktorá prišla na skratku v časopriestore.

Haruki Murakami: Hon na ovcu

Špička štvorice. O Murakamim som už počul toľko, že bolo načase niečo si od neho skutočne prečítať.

Chlap, ktorému je ťažké niečo odmietnuť, požiadal hlavného hrdinu, aby našiel ovcu, ktorá by nemala existovať. Plány v iných plánoch sa na povrch vynoria až oveľa neskôr. Osudy niekoľkých ľudí sú spletené dohromady nerozmotateľným klbkom udalostí a mestom na ostrove Hokkaidó, z ktorého pochádza až podozrivo veľa hrdinov. Niekoľkí z nich mali v minulosti taký, ehm, ovčí pocit.

Milenka hlavného hrdinu vidí veci, ktoré iní nevidia, no napriek tomu Ovcu nenájde. Nájde ju vôbec voľakto? Dohoní ju?

Ale "ne-", "para-" a ináč normálnych vecí sa nájde hromada. Niektoré pasáže sú, akoby ich matkou bol a otcom bola mariška. A možno aj bola.

Každopádne oceňujem pestrosť drobných príbežikov roztratených po celom románe. Niektoré by boli na celú poviedku, no Murakami ich doslova márnotratne rozhazuje. Nuž, kdo umí, ten umí....