O lži

Hovorí sa, že lož má krátke nohy. Pokiaľ by niekto chcel namietnuť, že lož nemá žiadne nohy, asi by som sa s ním hádal. Podľa mňa má, krátke - a hlinené. Ešte ako dieťa som sa o tom neraz presvedčil. Keby sme mali zostať u frazeologizmov, povedal by som, že som po zrútení onej hliny dostal poriadne porcie hubovej polievky a výnimočne aj II. diel Makarenka.

Preto dnes lož neznášam. Chápem, že mnohí potrebujú klamať a podvádzať, či priamo pre svoj prospech alebo na zakrytie svojich nedostatkov a pochybení. Chápem to, ale nedokážem tolerovať.

V druhom prípade je to prejav slabosti. Niekto sa nedokáže rovno postaviť a priznať k chybe, nevie pripustiť svoju nedokonalosť. Preto klame.

V prvom prípade, keď ide o podvod s cieľom získať prospech, je to prejav pokriveného charakteru, ktorý sa potenciálne neštíti ničoho. Uveríte kmínovi, ktorý sa zariekne, že kradnúť kradol, ale určite nevraždil?

Tak či onak, v obidvoch prípadoch ide o charakterové vady.

A teraz sa pozrite späť, týždeň, mesiac, či viac. Mohli by ste vymenovať nejaké príklady, keď bola verejne známa osoba (politik, športovec, umelec, šéf firmy, ...) prichytená pri klamstve? Nie je tých odhalených klamárov čoraz viac? Stretli ste sa napríklad v poslednej dobe so zvratom "lož je jeho pracovná metóda"?

Asi áno. (Bol som v pokušení uviesť nejaké konkrétne príklady, ale verím, že drvivá väčšina z vás si ich ľahko dosadí. Ľahko, vravím, a tiež bohužiaľ.)

Dokonca mám pocit, že dôkazov o klamstvách sa na nás valí čoraz viac. Nebude to len tým, že klamstiev je stále viac. Je aj viac možností sa o klamstve dozvedieť. Ale zostať na polceste nestačí. Len vedieť o kmínoch je málo. Treba dôsledne požadovať skladanie účtov.

Kto si bez viny, hoď kameňom? Dobre, hádžem. Svoje dávne drobné klamstvá som už dávno oľutoval a dnes z tohto pohľadu necítim žiadnu vinu. Mám tú drzosť, že požadujem pravdu. Len neviem, či sa jej napríklad od "svojich" "zástupcov" niekedy dočkám...