Margaret Atwoodová: Muzeum zkamenělin

Z prvých kapitol bolo jasné, že ide o nejakú Elizabeth, nejakú Lesju, nejakého Nata a nejakého Chrisa. Vlastne o Chrisa už nešlo, ten spáchal samovraždu. Elizabeth je z toho na prášky, Nate to z nejakého dôvodu tiež ťažko rozdýchava a Lesja sa z arzenálu postáv vymyká. Áno, pracuje v tom istom múzeu ako Elizabeth, ale duševne je niekde úplne inde ako ostatné postavy. Žije v druhohorných fantáziách, pozorujúc pasúce sa iguanodony...

Prirátajte si k tomu intelektuálskeho Williama, ktorý žije s Lesjou, zatrpknutú tetu Muriel a odkopnutú Natovu milenku Marthu. Aha, zabudol som povedať, že Nate nie je homosexuál, aj keď som to v predchádzajúcom odstavci akoby naznačil. Nate je manžel Elizabeth, ktorý vie, že Elizabethin milenec Chris sa zabil, lebo ho Elizabeth pustila k vode. Nate a Elizabeth o svojich milencoch navzájom vedia. Už dlho. Zostávajú spolu, pretože sa to hodí a pretože majú dve dcéry. Ale všetkého len do času.

Neskôr sa totiž ukáže, že každá z postáv je plná negatívnych pocitov z ostatných, aj to dobré, čo sa pokúsia urobiť, sa obracia na zlé a stále dokola. Keď už niekto konečne zažije trochu prchkého šťastia, nádejný vzťah zhorkne na blen každodennosti. Ako v tejto úvahe jedného z mužov:

Její omezenost, zdráhání pochopit, že jejich tísnivá situace se týká jich obou, ne jen jeho nebo jí, to ho dohání k zuřivosti. Je přece jasné a zcela zjevné, že většinu z toho, co dělá, dělá pro ni, anebo jinak řečeno: kdyby nebylo jí, nemusel by to dělat. Snažil se jí to vysvětlit, ale ona to vzala tak, že jí něco vyčítá. Dívá se z okna, na zeď, na jakékoli myslitelné místo kromě toho mezi jeho ušima.

Kruté, nie? Robiť niečo pre niekoho - alebo nemusieť niečo robiť, keby niekto nebol. Koľkí v dlhších vzťahoch uvažujú práve druhým spôsobom?

Pre mňa osobne hlavnou postavou bola Elizabeth, ktorá celý život pozorovala, vyžívala sa a manipulovala, až nakoniec zistila, že si nepomohla. Všetci pre ňu boli takí priehľadní, že prehliadla to podstatné. Láska pre ňu nebolo ani slovo, ona snáď ani nemala poňatia, že niečo také môže existovať...

Dúfam, že predchádzajúce odstavce dostatočne odrážajú pochmúrnu náladu celej knihy. Podľa mňa je úplne fantastická, s bohatým jazykom, striedaním reálnych, retrospektívnych a fantazijných obrazov, prepletajúcim akciu a úvahy. Ak ste však nachylní z podobných kníh upadať do depresií, namiesto čítania si radšej pozrite komédiu v telke...