Orson Scott Card: Mluvčí za mrtvé

Najskôr počas predvianočných nákupov darčekov som sa zoznamom nechal inšpirovať. No a pri poslednej návšteve v knižnici som si požičal jednu z kníh zo zoznamu - knihu, ktorá je v titulku tohto článku. Odporúčal ju diskutér crush, ktorý riadne začrel do studnice sci-fi .

Mluvčí za mrtvé je okrem iného románom o strete ľudskej civilizácie kolonizujúcej planéty vesmíru s cudzím životom. Väčšina deja sa odohráva na planéte Lusitania, na ktorej nielen bol pred príchodom ľudí život, ale dokonca život inteligentný.

Napadá mi porovnanie s Lemovým románom Nepřemožitelný (o ktorom som pred časom tiež písal). V oboch knihách sa vyskytuje motív nepochopiteľnosti života, ktorý vznikol nezávisle od pozemského, úplne odlišným spôsobom. Zatiaľ čo Lemovi hrdinovia pristupujú skúmajú cudzí život s využitím všetkých vymožeností techniky a tvrdo zasahujú, hrdinovia O. S. Carda sú od začiatku obmedzení v zasahovaní konvenciami. Nesmú mimozemšťanov nič naučiť - ale ako sa od nich potom niečo rozumné môžu dozvedieť? V oboch prípadoch je dôsledok fatálny: cudzí život zabíja ľudí.

Vtedy vstupuje do hry Cardov hrdina Ender v úlohe hovorcu za mŕtvych. Jeho úlohou je vypovedať všetko o živote už mŕtvych a tak začína pátranie okrem iného po spôsobe, ako mŕtvy, vlastne mŕtvi, zahynuli. Ako, prečo... Ender je doslova mýtická postava, aspoň v ponímaní obyvateľov Lusitanie, ktorá je silne nábožensky založená, má katolícku licenciu. Ender sám má na konte vyvraždenie celej civilizácie...

Dobrý príbeh a dostatočne zaujímavé filozofické úvahy vysvetľujú, prečo Mluvčí za mrtvé získala aj Huga, aj Nebulu. Cardov vesmír má logiku aj šťavu. Pravda, časť pointy knihy mi napadla dávno predtým, než sa vyskytlo vysvetlenie v knihe, časť pointy, ktorú celé roky zúfalo hľadali xenológovia celého vesmíru v príbehu. Možno som už prečítal príliš veľa sci-fi, možno som nebol zaťažený ich vlastnými skúsenosťami... ale bola to len časť pointy. Zvyšok pointy je veľmi originálny.

Odporúčam spolu s crushom.