Pre zopakovanie, tátoš je figúra, ktorá sa pohybuje po priamych líniách (podobne ako veža, strelec...) s jednotkovým ťahom jazdca a na diagrame sa zvyčajne zobrazuje ako jazdec postavený na hlavu (aj keď Martinovi Marušicovi nechcel stáť ).
V článku som o.i. napísal: Šachoví skladatelia minulosti sa nad touto otázkou zamysleli a vymysleli novú figúru, ktorá sa v normálnom šachu nevyskytuje. V partii sa s ňou na šachovnici nestretnete, ale v šachových úlohách áno.
Jeden z mojich odborných čitateľov, český medzinárodný majster Václav Kotěšovec, mi k tomu napísal:
To je sice pravda, až na to, že ten skladatel byl pouze jeden, T. R. Dawson. Vybírám z mojí připravované knihy (kde jsem se pokusil trochu zpestřit definice exokamenů vložením informací kdo a kdy to vymyslel):
"Tátoše vynalezl T. R. Dawson 29.11.1924 a první úlohy publikoval v British Chess Magazine 1925 a v Die Schwalbe 5/1925 (viz článek "Der Nachtreiter und seine dreifachen Abenteuer", str.45). Vícetažka z BCM s sebou současně přinesla nový poznatek do teorie koncovek, že král s jezdcem a tátošem vyhrávají proti samotnému králi..." .
Mimochodom Thomas R. Dawson je známy aj pod označením Kráľ exoproblémov. Vymyslel toho v exošachu strašne veľa, aj keď do istej miery mal aj šťastie na to, kedy sa narodil. Ako píše Václav: Byly to tenkrat dobre casy na vymysleni novych veci - ted kdyz uz je skoro vsechno vymysleno, tezko se objevuje neco noveho... Len dodám, že skoro všetko vymyslené zďaleka nie je, len nekomplikované a pritom hodnotné exoprvky sa hľadajú oveľa ťažšie než kedysi.
Keď už Václav na Dawsonove úlohy s tátošom z roku 1925 poukázal, prečo si ich neukázať?
Problém č. 132 |
V problém č. 132 má čierny 3 tátošov, ktoré na diagrame plnia dôležité funkcie: Tc2 kryje možný mat Vxe6#, Te2 kryje možný mat Vc6# a Th2 tiež kryje možný mat Jb5#.
Úvodník úloh neznesie dnešné kritériá, je veľmi silný: 1.d4! Tým biely nielen preruší tri tematické línie a tak hrozí vymenované maty, ale ešte hrozí navyše aj dxc5#.
Čo s tým môže čierny robiť? No samozrejme, môže pešiaka zobrať niektorým z tátošov. A v tej chvíli sa úloha stáva zaujímavou. Podľa toho, ktorým tátošom zoberie, biely zahrá svoj druhý ťah - a musí ho zahrať presne.
Po 1...Tcxd4 biely potrebuje odlákať Td4 od e6, lebo v tomto smere tátoš nemá podporu zozadu. Ponúkajú sa šachy na b5 a na c6, ktorý si vyberie? Nuž, 2.Vc6+? by bola zlá voľba, lebo 2...Txc6 3.Vxe6+ Kc7! Takže ide 2.Jb5+ Txb5 3.Vxe6# .
Po 1...Texd4 biely potrebuje odlákať Td4 od c6. Opäť sa ponúkajú sa šachy na e6 a na b5, 2.Jb5+? by bola zlá voľba, lebo 2...Txb5 3.Vc6+ Kxc6! Takže ide 2.Vxe6+ Txe6 3.Vc6# .
Nakoniec po 1...Thxd4 biely potrebuje odlákať Td4 od b5. Tentoraz biely nemá na výber, lebo Vh1 viaže Vh6, takže ide 2.Vc6+ Txc6 3.Jb5# .
Napriek nie úplnej jednotnosti dôvodov, pre ktoré si biely vyberá 2. ťah (odborne sa týmto dôvodom nadáva motívy, tieto výberové sa volajú antiduálové, pretože vylučujú duálové - dvojité - pokračovanie bieleho) je to pekná demonštrácia tzv. cyklickej Plachuttovej témy. Plachuttova téma je téma z normálnych úloh, v pri ktorej sú na jednom poli prerušované dve líniové figúry s rovnakým chodom a po následnom braní na tomto poli je berúca figúra odlákaná z línie, ktorú pôvodne bránila. Tátoše umožnili toto spracovať na troch líniách s vylučovaním jedného z odlákaní.
Problém č. 133 |
Problém č. 134 |
Nasledujú dve úlohy na riešenie. V probléme č. 133 je úlohou bieleho dať mat už 2. ťahom, no napriek tomu má táto úloha s č. 132 veľa spoločného. Len si pri analýze dosaďte namiesto mena Plachutta meno Novotný. (Viem, že tému Novotný ešte nepoznáte. Ale spoznáte ju, i keď som ju nevysvetlil. S akými kameňmi sa robí v bežnom šachu bez exofigúr?)
Problém č. 134 spomínal aj Václav vo svojej poznámke uvedenej vyššie. Skoro každý praktický šachista vie, že dvaja jazdci a kráľ proti samotnému kráľovi nevyhrávajú. Ale keď namiesto jedného z jazdcov má biely tátoš, tak čierneho hravo zmatuje, v tomto prípade 5. ťahom.
Som zvedavý na vaše dojmy z jazdenia na tátošoch...
