Ondřej Neff: Tušení podrazu

A možno aj vďaka tomu som bol príjemne prekvapený. Titul dáva tušiť súvislosť so staršími Tušeniami, konkrétne s Tušením stínu a Tušením souvislosti, ktorých autorom bol v 70. rokoch minulého storočia Ludvík Souček. Bola to záhadológia v štýle Ericha von Dänikena a vystupňovaná bola údajnou stratou rukopisu tretej knihy Tušení světla.

Tu nadväzuje Tušení podrazu. To nie je záhadologickým blábolom, ale sci-fi románom z horúcej súčasnosti. Hlavný hrdina sa vydáva na misiu: hľadá stratený rukopis Tušení světla vyzbrojený najnovšou technológiou, mobilom s nevšednými schopnosťami. Mobil sa volá auril podľa zlatej farby a dokáže veľa: má prístup do akýchkoľvek databáz, stále sníma všetko, čo sa deje v jeho okolí, dokáže komunikovať myšlienkami (a nepotrebuje nabíjať). Môže s takými prostriedkami misia nevyjsť?

Nemôže. To čo však hrdina objaví, sa trochu dosť odlišuje od očakávaní. Toto je klasika podobných príbehov, to by nebolo nič nečakané. Dokonca je okorenená niekoľkými logickými saltami, ktoré by som normálne ťažko prepáčil (Mobilia na jednej strane môže všetko, na strane druhej často nerobí skoro nič, i keď by mohla).

Lenže okrem akcie ide tentoraz aj o iné. Kniha profituje z faktu, že sa odohráva v Prahe dnešných dní. A Prahu pozná autor ako svoje topánky, takže mnohé epizódky súvisiace s dejom a cieľom len okrajovo dodávajú celku na vierohodnosti a atraktivite. Napríklad: spôsob, ktorým si hrdina s aurilom vychutná podvodného taxikára je sladkým zaodsťučinením každému, kto sa kedy musel hanbiť pred zahraničnými turistami preto, že ich taxikár obtiahol.

Dej graduje presne tak, ako sa od podobného príbehu očakáva. V záverečnej scéne pred rozuzlením ide o všetko - ale o čo vlastne? O peniaze? O schopnosti? O lásku?

Na rozdiel od iných neffoviek som bol tentoraz spokojný a môžem odporúčať.