Na štarte bolo 12 veľmajstrov, 7 medzinárodných majstrov a 8 majstrov FIDE. Mimo každoročných majstrovstiev sveta to bola nevídaná konkurencia. Tušil som, do čoho idem, ale nevedel som že vo svetovom rebríčku som bol spomedzi účastníkov na 50. mieste. To pri 75 účastníkoch znamenalo vcelku chabé nádeje na solídny výsledok.
Súťaž v riešení na špičkovej úrovni trvá 2 dni, oba dni sa konajú 3 kolá rôznej dĺžky. Každý z riešiteľov má svoje silné i slabé stránky. Najväčší favorit Piotr Murdzia prišiel o titul v predposlednom kole, v tom však zlyhali viacerí, vrátane mňa. Ja som v 5. kole dokonca urobil 0 bodov z 15 možných, čo by za iných okolností znamenalo veľký pád. Našťastie toto kolo bolo ťažké skoro pre všetkých, takže som potom dobrým výkonom v poslednom mohol poskočiť dopredu.
|
Výsledky jednotlivcov: 1. Pauli Perkonoja (FIN) 86 bodov (301 minút), 2. Piotr Murdzia (POL) 84 (301), 3. Marjan Kovacevic (SCG) 80.5 (345), 4. John Nunn (GBR) 78 (291), 5. Jorma Paavilainen (FIN) 72 (322), 6.-7. Michel Caillaud (FRA) a Jonathan Mestel (GBR) 71 (310), 8. Boris Tummes (GER) 69 (325), 9. Eddy Van Beers (BEL) 65 (344), 10. Eric Huber (ROM) 64 (344), 21. Marek Kolčák (SVK) 55 (359), 24. Juraj Lörinc (SVK) 51 (338), 33. Ľubomír Širáň (SVK) 45.5 (335), 44. Milan Svrček (SVK) 38 (360), 74. Štefan Kyšela (SVK) 6 (360).
Okrem jednotlivcov súťažili i štvorčlenné družstvá (alebo trojčlenné). V tejto súťaži sa družstvu počítali vždy najlepšie 3 výsledky členov družstva v kole, takže štvorčlenné družstvá sa mohli slušne dopĺňať - jednému nevyšlo to kolo, inému druhé.
Výsledky družstiev (súťažilo ich 16 vrátane Poľska 2): 1. Fínsko (P.Perkonoja, J.Paavilainen, H.Hurme, H.Tanner) 216 bodov (978 minút), 2. Veľká Británia (J.Nunn, J.Mestel, G.Lee, C.McNab) 213.5 (945), 3. Srbsko a Čierna Hora (M.Kovačevič, V.Podinič, I.Spirič, B.Vučkovič) 201 (1034), 4. Poľsko (P.Murdzia, Z.Szczep, B.Piliczewski, J.Stopa) 191 (1005), 5. Nemecko (B.Tummes, M.Pfannkuche, W.Neef, Th.Walther) 172.5 (1023), 6. Rumunsko (E. Huber, V.Crisan, D.Nicula, M.Uta) 169 (1015), 7. Slovensko (L.Širáň, M.Kolčák, J.Lörinc, M.Svrček) 163 (1055), 8. Holandsko (D.Wissmann, H.Uitenbroek, J.de Boer) 160.5 (1026), 9. Ukrajina (V.Kopyl, V.Markovcij, A.Solovčuk, R.Evstigneev) 153 (1046), 10. Bielorusko (A.Bulavka, V.Zajcev, A.Micholap, M.Signievič) 139 (1050).
Okrem toho prebehla i súťaž juniorov, vtej sme však dieru do sveta neurobili, zvíťazil v nej poľský praktický šachista Jacek Stopa.
Čo dodať? Osobne nie som so svojím výsledkom spokojný, i keď som skončil nad očakávania dobre. Úplne som domrvil dve kolá, jedno bolo možno príliš ťažké a mal som trochu smolu, ale to druhé som naozaj pohnojil. Keby som ho urobil lepšie... ale to sú tie známe športové "keby". Na druhú stranu som vo svojom najmenej obľúbenom kole mal šťastie a tak som možno tú smolu i vykompenzoval. Aj ako družstvo sme nesklamali, najmä skalpy Holandska a Ukrajiny sú cenné. Zvyčaje i Rusko býva ďaleko pred nami, ale teraz pricestovalo v príliš oslabenej zostave.
Na úplný záver malú perličku zo zákulisia. Bol som svedkom rozhovoru nesúťažiaceho britského kapitána s holandským veľmajstrom Dolfom Wissmannom. Angličan sa rozhorčene sťažoval na svojich zverencov, ktorí v poslednom kole prišli o titul v súťaži družstiev. Že vraj je to otrasné, sú to takí talentovaní riešitelia, oni takto riešia úplne bez tréningu, keby čo len trochu potrénovali, tak sú najskvelejší na svete... Hehe, pomyslel som si, tu boli trénujúci v ťažkej menšine :-)
(písané 22. júna 2005)
