Práca to nebola len taká ledajaká. Robila manažérku banky, v brutálne súťaživom prostredí. Lenže v boji podľahla a dovidenia. Zdrtená prišla domov, kde ju mal čakať nezamestnaný manžel, ale nečakal. Rozdával si to so ženou chlapa, ktorý mal na svedomí jej miesto v práci. Všetci čau, práca nikde - takže sa musela vzdať komfortného života a začala byť skutočne matkou svojim dvom dcéram.
Zapísala ich do normálnej školy a mimochodom poradila svojej bohatej priateľke, ako dostať dieťa do škôlky. Najvymakanejšie súkromné škôlky v New Yorku majú neskutočné prijímacie procedúry. Zacítila šancu a naštartovala nový biznis. Poradca pre prijímacie konanie do škôlok. Cena pre jedného klienta: $20,000. Zobrala na začiatok sedem detí a s nimi i rodičov. Druhá skupina ľudí, s ktorou sa čitateľ zoznámi, sú noví susedia. Darmo, mama štartujúca nové podnikanie si apartmán na Park Avenue nemôže dovoliť.
Tuná by som mohol stopnúť náčrt deja, keby si niekto chcel knihu prečítať. Ocharakterizoval by som ju ako celkom vtipnú, ale zároveň poriadne nasiaknutú potrebou robiť opisy života bohatých ľudí. Hlavná hrdinka je kedy-tedy poriadne naštartovaná a najmenej dvakrát strašne myslí na to, že by sa okamžite pomilovala s chlapom, ktorý sa s ňou práve baví. Ešte že ju napísala žena, Karen Quinn, nikto nemôže najakého chlapa autora obviniť, že nerozumie ženám.
Ale čo sa mi najmenej páčilo, to boli, ako ich ja nazývam, cituplné kydy. Aj na celom blogu SME ich je dosť. Je veľa ľudí, ktorí si ich radi prečítajú, dokazujú to i vysoké hodnotenia od čitateľov tuná - no ale čo mám robiť, mňa oslovia len výnimočne. Nebolo ich v knihe málo, niektoré časti mi pripadali doslova ako Slepačia polievka. No čo už.
Takže pokiaľ máte záujem o niečo vtipné, čo je poriadne nasiaknuté slepačím vývarom, kniha The Ivy Chronicles je práve pre vás.
(písané 22. júna 2005)
