Oficiálne majstrovstvá sveta v šachovej skladbe zatiaľ mali dva behy, za roky 1998-2000 a 2001-2003 , za roky 2004-2006 majstrovstvá práve prebiehajú .
Autor sa pozrel na to, čo by sa stalo, keby sa také isté kritériá - alebo podobné - aplikovali na staršie obdobia. A vyšli mu nasledovní "králi":
Comins Mansfield (Veľká Británia) - 1914–1928, 1945–1955, 1956–1958, 1959–1961
Lev Lošinskij (ZSSR) - 1929–1944
John Rice (Veľá Británia) - 1962–1964
Touw Hian Bwee (Indonézia) - 1965–1967, 1968–1970*, 1971–1973, 1974–1976
Ján Valuška (ČSSR, Slovensko) - 1968–1970*, 1992–1994
Byron Zappas (Grécko) - 1977–1979, 1983–1985, 1986–1988
Milan Vukcevich (USA) - 1980–1982
Peter Gvozdják (ČSFR) - 1989–1991
Vasyľ Ďačuk (Ukrajina) - 1995–1997
Viktor Čepižnyj (Rusko) - 1998–2000
Marjan Kovačević (Srbsko a Čierna Hora) - 2001–2003
N.N. - 2004–2006
(* - v rokoch 1968–1970 vyšli hodnotiace kritériá dvom skladateľom rovnako)
Od takýchto majstrov je radosť vyberať úlohy. Keďže nesporne najexotickejším z kráľov je indonézsky veľmajster Touw Hian Bwee, dostal prednosť. Jeho problém č. 142 je doslova geniálny.
Problém č. 142 |
V diagramovej pozícii je čierny kráľ postavený pomerne nenútene v strede šachovnice, má tri voľné polia. Preto hrozba matom dámou nie je žiadnym prekvapením, po úvodníku 1.Sd5! hrozí 2.De4# . Útek kráľa na ktorékoľvek z voľných polí nepomáha.
Čierny má k dispozícii hromadu obrán dámou. Čo by sa stalo, keby čierna dáma bránila hrozbu niekde neurčite, teda niekam by odišla? Odchod dámy z b3 niekam ďaleko, mimo 3. radu otvorí Va3 ku dvom voľným poliam, takže biely by teoreticky mohol matovať ľubovoľným odchodom Vf6.
Lenže čierny sa bude brániť konkrétne. Má tri možnosti pokryť pole e4. Obrana 1...Dd3 zablokuje d3, takže zostávajú voľné polia e3, e5. Preto biely matuje konkrétne 2.Ve6# (nie 2.Vf3+? Kxd5!).
Po 1...De3 už čierny kráľ nemá veľmi kam odísť, ale dáma napadla líniu matujúceho strelca, preto musí nasledovať dvojšach 2.Vf4# .
Po 1...Df3 je zase prerušená biela dáma k d5, takže biela veža musí pokryť d5 a teda vychádza 2.Vf5# (nie 2.Vd6+? Df6!).
Ďalšie dve obrany sú podľa hesla "najlepšia obrana je útok": 1...Dh3+ vedie k 2.Vh6#, po 1...Db8+ nasleduje 2.Vf8# .
Nakoniec môže čierna dáma ešte zobrať bieleho jazdca 1...Dxa4, čím uvoľní pole c5, o to sa preto postará matujúca veža 2.Vc6# .
Problém č. 143 |
Nie je bez zaujímavosti ani doplnkový variant 1...Sxd5, v ktorom matujúca veža pokryje tretí rad využijúc skutočnosť, že strelec zablokoval d5 - 2.Vf3#.
Šesťvariantový súboj čiernej dámy a bielej veže je okorenený skutočnosťou, že konkrétny ťah dámy vždy vyberá zo všetkých ťahov veže, ktoré by teoreticky mohli matovať práve len jeden. Tomu sa hovorí kompletný antiduál v šiestich variantoch. Všimnite si aj to, že na šachovnici nie je ani jeden biely pešiak, čo je pri takej náročnej téme známkou vysokej skladateľskej techniky.
Na riešenie som vybral inú duelovú dvojťažku č. 143 , od anglického veľmajstra Cominsa Mansfielda. Ten bol najdlhšie "vládnucim" kráľom. Tentoraz bude v hlavnej úlohe biely jazdec - ako ho biely rozohrá?
P.S. V súvisiacich článkoch sú okrem osvetového článku o dvjťažkách zaradené aj ďalšie články z blogu v ktorých sa nachádzajú dvojťažky od slovenských "kráľov".
