Dick Francis: Motív

Prečo tak obranne? Lebo na niektorých intelektuálskejších blogoch som už videl vety typu "po skončení socíku sa tu najskôr objavili samí Francisovia a Steelové, teraz už našťastie má aj náročnejší čitateľ slušný výber".

Áno, je pravda, že ťažký intelektuál si môže kúpiť svoju prešpekulovanú náročnú literatúru. Je pravda aj to, že knihy Dicka Francisa nie sú mimoradne náročné. Ale to nie je ani ich cieľom. Ich cieľom je oddych. A ten poskytujú.

Včera večer sa ma priateľ pýtal, že čo som naposledy dočítal a keď som povedal, že Dicka Francisa, tak že aké to je.

No aké... v istom smere stále rovnaké. Hlavný hrdina je buď džokej alebo bývalý džokej, v druhom prípade máva nejaké povolanie súvisiace s dostihami. Vyskytne sa vražda alebo iný zločin, a hlavný hrdina vyšetruje. Vždy ho úspešne vyšetrí, počas knihy je však raz, dvakrát alebo trikrát zmlátený, no on sa nedá, i keď mu ide o život. Zväčša je na začiatku bez ženy, na konci so skvelou ženou.

Ale v istom smere rovnaké nie sú. Keď človek dokáže zanedbať šablónu z predchádzajúceho odstavca, tak mu zostane ešte veľa detailov, ktoré sú v rôznych knihách rôzne. Vždy je zobrazený trochu iný aspekt dostihového sveta, vlastne zvyčajne je ich viac a to často v nečakaných kombináciách. Tu Francis skvelo ťaží zo svojej džokejskej minulosti.

V Motíve sú niektoré detaily takéto. Hlavný hrdina je majiteľom firmy na prepravu koní. Objaví sa mŕtvola, potom druhá a zdá sa, že spolu súvisia. Objaví ďalej čiernych pasažierov: schránky pod kamiónmi, ktorými možno prevážať prakticky čokoľvek. Prvotné podozrenie na pašovanie drog sa nepotvrdí. Hrdinovi padne do očí niekoľko žien, takže sa dá tipovať o konečnom výbere. No a samozrejme vrah. Záhradník ním tentoraz nie je.

Ako vravím, oddych to bol dobrý. Kto čaká viac, nezaslúži si pomenovanie intelektuál. Leda ak intelektuálnik.