Ako som sa naučil nadávky

Konkrétne sa v diskusii vyjadrila ZuzkaA takto: "Taktiež som smutná z toho, že toľko detí nadáva a správa sa arogantne (to nadávanie deti schytajú prevažne od rovesníkov a keď im rodičia nevysvetlia, že je to zlé a primitívne, tak to použivajú)." Ja som to schytal nie od rovesníkov, ale od trochu starších chlapcov. Na šachovom krúžku.

Bolo to asi v druhom ročníku na ZŠ, teda mal som asi 7 rokov. Bavilo ma chodiť tam napriek tomu, že som zo začiatku skôr prehrával (a neskôr to nebolo oveľa slávnejšie, hra mi nikdy nejako super nešla, ale to je iná pesnička). Videl som, ako starší dobre hrajú, súčasne som sa tešil na partie s nimi a zároveň som sa obával, že ma vyklepú.

Mali sme veľmi dobrého vedúceho (pozdravujem pána Mariana Cypriana z dubnického šachového oddielu). Venoval sa nám obetavo. Občas nemohol prísť, vtedy buď poslal za seba kvalifikovanú náhradu alebo povedal tetám v pionierskom dome, aby nám dali šachovnice zo skrinky, aby sme hrali. Dohliadali na nás, ale neboli s nami stále.

V jeden z týchto menej dozorovaných dní starší chlapci mnohé ťahy sprevádzali dvomi známymi slovenskými pohlavnými nadávkami, v prvom páde jednotného čísla. Okrem toho tú ženskú používali i po predložke "do", správne vyskloňovanú s koncovkou "-e" (a nie ako sa zvykne často hovoriť "-i"). Vtedy som nevedel, čo tie slová znamenajú a preto som nerozumel, prečo nepoužívajú po predložke "do" i pánsku vec.

Pačil sa mi zvuk ich hlasu vždy, keď to povedali. Tón, verva, výraz tváre... a navyše vyhrávali nad nami mladšími! Celý uveličený som si tie slová niekoľkokrát napísal na obal zošita, do ktorých som si krasopisne (v rámci môjho škrabopisu) zaznamenával priebeh partií. Ten zošit bol modrý, viazaný v hrubých umelých doskách.

Prišiel som domov a všetko som radostne zvestoval rodičom. Boli zdesení a ja som to nechápal. Nekričali. Ani mi nevysvetlili, čo tie slová znamenajú, asi by som to nepochopil. Len povedali, že to nie je vhodné, slušné, dobré, správne... ich používať. Otec vzal môj zošit a mimoriadne dôkladne každú jednu nadávku na obale krúživým pohybom večného pera prepísal. Zostalo po nich len niekoľko škvŕn.

(písané 6. júla 2005)