Dovolenka v Bratislave: 0. deň

Super. Dokončil som v robote, čo bolo treba. Pravda, v natešení z nadchádzajúceho voľna som zabudol šéfovi poslať mail s tým, čo som práve dokončil, no ale veď to týždeň počká, nehorí to našťastie. Keďže som ráno prišiel do práce na bajku, vyrazil som na oslavu dovolenky domov netradičnou cestou.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Nešiel som teda z roboty do Karlovej Vsi po nábreží, ale cez Kamzík. Ešte predtým, než sa cesta dôkladne zdvihla, som prechádzal Björnsonovou ulicou a vravel si, že sa konečne musím poobzerať, čo je to za akého, že má v Bratislave ulicu. No nenašiel sa práve článok aj o ňom na blogu? Už viem, že Björnson za Apponyiho hasil, čo ho nepálilo... makač.

Šplhajúc sa na Kolibu vypotil som zo svojho obézneho tela aspoň 100 litrov potu. Zaregistroval som, že trolejbusy majú tiež dovolenku, namiesto nich stáli na konečnej asi 3 autobusy (a jeden ma po ceste predbiehal). Už skoro hore sa vyskytla skupina robotníkov osadzujúcich nové zábradlie a novovyasfaltovaná cesta bola zúžená len na jeden pruh. Semafor v lese.

Hore na kopci, kde sa kolegovi blogerovi dobre vegetilo ešte v máji, som si dal menší oddych. Bol spojeny s uvažovaním, že kade ďalej, lebo ma prekvapila nechutná značka zakazujúca ďalšiu cestu na bicykli (a koliečkových korčuliach a rýchlosťou väčšou ako 40 km/h) cestou kľukatiacou sa pod zatiaľ mŕtvou lanovkou.

Strihol som to inakade. Vynoril som sa dole na veľkej lúke, obyčajne plnej ľudí. Teraz ani človiečika. Nepochopiteľné. Krásne piatkové poobedie. Čo to malo znamenať? Svišťal som dole k Železnej studničke a tam som pochopil. Oprava cesty vo svojej súčasnej fáze znamená prakticky stop pre autá i autobus - takže hore je možné dôjsť len bajkobusom alebo pešibusom.

Samotná oprava je dobrá vec. Už veľa rokov bola cesta od Vojenskej nemocnice na Železnú nechutne rozbitá. Mačacie hlavy, mnohé chýbajúce, pravý kostitras. Nové časti vyzerajú pre cyklistov výborne. Mačacie hlavy sú v strede, plné, dobre poukladané, a po okrajoch je pruh asfaltu. Už aby to bolo hotové.

Zvyšok cesty do Karlovky okolo lamačského TESCA, pekárne a štadióna ŠKP už bol normálka. Doma som sa posadil a začítal sa do Úradníkov. Už čoskoro o nich napíšem. Večer som šiel neuveriteľne skoro spať... ešte bolo trochu svetlo. Doslova som umrel do postele. Nevadí - sobota je už prvý deň dovolenky, takže si to poriadne užijem!

(písané 16. júla 2005)