Čo robiť, keď sa mi nepáči súčasný vývoj?

Ako by sa dal zhodnotiť?

Závisí to od perspektívy. Pokiaľ sa nám do obrazu zmestia len posledné dva roky, tak ekonomický vývoj je ako-tak, zatiaľ čo politický nie je bohviečo. Keď sa pozrieme na posledných 15 rokov, tak pokrok je značný, pokiaľ na posledných 50 rokov, sme na tom veľmi dobre, so stredovekom alebo pravekom sa v podstate nedá zrovnávať žiadna oblasť. (Alebo žeby ekológia áno?)

Z druhej strany stola zaznela takáto myšlienka. Dejiny sú pokrokom v priemere, ide sa stále dopredu. Nie však lineárne, ale v akýchsi vlnách, raz je rast rýchlejší, inokedy pomalší, dakedy dôjde aj na zhoršenie, výnimočne aj výrazné (napr. hladomory, doba temna, vojny). Optimistický pohľad na budúcnosť by teda mohol povedať, že história nás učí, že to bude lepšie aj keď momentálne je to horšie.

Nuž, na Slovensku sme v podstate šťastní. Väčšina z nás si nevie reálne predstaviť útrapy vojny, nedostatok vody, dnes tu nemáme žiadnu diktatúru, ani epidémiu moru.

Niekde som niekedy čítal, že demokracia spočíva aj v tom, že človek je ochotný akceptovať výsledok volieb, napriek tomu, že jeho favorit nezvíťazí. Teda keď sa dokáže vyrovnať s porážkou svojich obľúbencov, keď iné idey vyhrajú. Je to vtedy, keď má vnútorný pocit, že súťaž prebehla podľa pravidiel, fair-play. A vtedy, keď vie, že za nejaký čas bude opäť šanca na niečo iné. Nové zhodnotenie ľudí a myšlienok. Nové voľby. Tiež demokratické.

Naše zriadenie je viac-menej demokratické, aj keď prípady typu samoúnos, alternatívne videnie alebo skládka signalizujú, že bolo a je čo zlepšovať.

No zvyšujúca sa frekvencia podobných škandálov v poslednom období ma znepokojuje. Vyvlastňovanie bez obhájiteľného dôvodu , ignorovanie zákonov zo strany štátnej moci... Možno najhoršie je, že zásadovosť sa síce pestuje, ale nie systémom "padni, komu padni", ide o zásadovosť najmä voči tým druhým, nie voči sebe. To je zlé.

Začínam mať vážne obavy, že by mohli prebehnúť také zmeny prostredia, ktoré by nadlho mohli zafixovať už niečo neakceptovateľné. Ústavné zmeny, zmeny zákonov, ale najmä zmeny v spoločenských normách.

Ako sa dnes ľudia pozerajú na klamstvo? A prečo sa ľudia nechajú klamať ?

Optimista hovorí, že predsa sme členmi NATO a EÚ, a že tieto organizácie by si na nás došliapli. Pesimista (vo mne) vraví, že aj vývoj týchto spoločenstiev alebo ich členských krajín nie je povzbudzujúci a navyše určite nebudú riešiť morálku Slovenska.

"Pomôž si človeče, aj boh ti pomôže." Takže ako si môžeme pomôcť? Čo môžeme urobiť, presnejšie čo ja môžem urobiť preto, aby sa moje pesimistické predstavy nenaplnili? Nastavenie motivácie pre našich zástupcov alebo vyriešenie nerovností v politickom boji je až niekde na konci. Treba začať inde. Heslom by mohlo byť: "Mysli globálne, konaj lokálne."

No fajn, heslo by bolo... čo ďalej?