Elfriede Jelinek: Milenky

Nakoniec ľady prelomil fyzický formát knihy. Menší ako A5 (aj v obchode "rozmer neuvedený" *). Ideálna do MHD. Nuž vzal som si ju jeden deň na cestu do práce. A od tej chvíle som pri každej ceste autobusom ľutoval, že už prichádza do mojej cieľovej zastávky a ja musím prestať čítať.

Téma neprekvapila. Ženy a ich miesto v spoločnosti, nesymetrické, nespravodlivé usporiadanie spoločnosti, prázdnosť všedného života, malosť životných cieľov a ešte väčšia malosť výsledkov životného snaženia. A podobne.

Spôsob spracovania ma však veľmi oslovil. Dve ženy, Brigitta a Paula, hľadajú svoje miesto v živote. Presnejšie povedané, šička podprseniek Brigitta ho už našla po boku Heinza, budúceho podnikateľa v elektro, ktorého je rozhodnutá si vziať. Naopak pätnásťročná dedinčanka Paula skúša uniknúť údelu ženy v chalupe krajčírskou učňovkou, no zároveň si maľuje budúcnosť vo farbách lásky.

Ich okolie má iné predstavy. Heinzovi ide najmä o to podnikanie, keby k nemu bolo pekné mladé mäsko (nie Brigitta) a peniaze do začiatku, to by bolo fajn. Zatiaľ stačí aj pravidelný sex s Brigittou, ktorá sa zo všetkých síl snaží otehotnieť. Heinzovi rodičia to nevidia radi.

Paula to má ešte ťažšie. Mladá, naivná, bitá. Zatiaľ bez konkrétneho chlapa.

Obe niečo dosiahnu. Cesta k cieľu je tŕnistá a výsledok - stál za to?

Je to napísané tvrdo. Veľmi tvrdo. Neprikrášlené úvahy ľudí pomiešané s dejom a snami, len málokedy sú ľudia rovnako naladení, konflikt je permanentný. Dlho som rozmýšľal, ktorú pasáž vybrať ako príklad, nakoniec som si vybral až dve. V prvej sú Heinz a Brigitta sami.

tak veľmi ťa milujem., vraví brigitta, vlasy sa jej ligocú na slnku ako zrelé gaštany. plné pery má zľahka pootvorené, akoby lákali, alebo aspoň niečo sľubovali. čo? tak veľmi ťa milujem, až to bolí, duševne ma to bolí v duši a telesne v tele. chcela by som, aby si navždy zostal pri mne, aby si ma nikdy neopustil. po svadbe by som chcela ostať celkom doma a byť tu pre teba a pre naše spoločné dieťa.

čo je moja práca vo fabrike oproti tomuto citu lásky? nič! zmizne a zostane už len cit lásky.

heinz si chce kúpiť nové módne nohavice. teraz, keď je milovaný, sú moderné nohavice ešte oveľa dôležitejšie než predtým. ale, žiaľ, celý minuloročný učňovský plat minul na víkendových diskotékach. aj tam vládne zmyselnosť, ale menej než teraz u brigitty, kde to začína byť aktuálne.

Druhý úryvok je obrázkom dedinského života (ale len?).

všade okolo ericha a takmer až na ňom stoja múry zo ženských tiel, samé matere, v každom veku prinajmenšom jedna mater, pred obchodom sa kopia v celých tuctoch plody ich tiel, visia v hustých strapcoch pri vchode, rútia sa na svojich kolobežkách do autobusov, nákladov s drevom a do áut, dostávajú sa pod motorky, kombi a nákladné autá s prívesmi, zriedkavejšie pod pomalé traktory, pred ktorými sa ešte dá odskočiť nabok. u plodov tela možno pozorovať a konštatovač istý prirodzený úbytok. to však nevadí, pretože si vždy možno urobiť nové, keď niektoré vypadnú. to robenie už nie je príjemné, vynosenie azda ešte menej, rodenie už fakt nie je sranda, a mať deti ide človeku na nervy. ale tak či tak: existencia ako matky poskytuje človeku na niekoľko rokov znovu zadosťučinenie a istotu.

každý to vidí: je to kompletná rodina. muž vidí: teraz mám ešte aj ďalšie stvorenie okrem svojej ženy, ktoré môženm tĺcť a mlátiť. detské telo je mäkké, ma však len malú plochu.

Čitateľ nevie, či sa má smiať (párkrát som sa neudržal) alebo byť zhrozený (nepochybujem, že realita môže byť ešte horšia).

Oceňujem aj preklad, ktorého autorkou je Jana Bžochová-Wild. Schopnosť popísať hnus nehnusnými slovami ma fascinuje.

Knihu neodporúčam konzervám, útlocitným povahám a presvedčeným maskulinistom. Ináč môže byť.



* - affiliate linka, pri kúpe knihy cez ňu ide mne drobná provízia (bez zmeny ceny pre kupujúceho)