Komenoplikácie

Ako je (v tejto chvíli) napísané napravo pod mojou fotkou, som Slovák, no meno mám maďarské. To nezapriem, dve bodky nad o kolú obe oči. Klali občas tak dôkladne, že mi namiesto nich písali dva dĺžne. Raz tak, raz onak. I našli sa úradníci, ktorí nekompromisne požadovali odpoveď na otázku, či dve bodky alebo dve čiarky. Napríklad na vysokej škole, keď mi ako jedinému vyhotovili dva diplomy ŠVK a tesne pred odovzdaním sa ma spýtali, že ktorý je pre mna ten pravý.

Apropó, viete ako sa píše o s dvomi bodkami na windowsovej klávesnici? ALT+0246, to sa ľahko pamätá.

Ale dvomi bodkami to nekončí. Koncovka je tiež sústo - kvalitka. Zdá, že najbežnejšou je na Slovensku forma Lörincz a tak ma aj väčšinou napíšu, keď sa nepredstavím "Lörinc, na o dve bodky, na konci c". V tejto podobe má moje meno temer brazílsky šmrnc. Nájdu sa Lörinzovia, samozrejme Lorincovia a tak by som mohol pokračovať v ďalších, stále vzdialenejších komoleninách. Dokonca ma kvôli menu raz skoro nevzali do zamestnania. To bolo tak...

Môj vtedajší budúci šéf na mňa náhodou narazil a po krátkom zoznámení mi ponúkol prácu. Po krátkom uvažovaní, niekoľko dní, som súhlasil, takže išiel za väčším šéfom, ktorý musel o mojom prijatí rozhodnúť. Neviem, čo mu narozprával, ale skoro ho presvedčil, aby ma vzal, no väčší šéf sa stále krútil, že ehm, ehm. Nakoniec sa spýtal: "A ten Lerinc, nie je on náhodou synom starého Lerinca?" Absurdita tejto otázky si vynútila odpoveď: "Samozrejme, že je, koho iného synom by bol?"

A bolo to spečatené. Že žiadne prijatie do zamestnania vraj nebude. Trvalo nejaký čas, kým si to tí dvaja vyjasnili. On totiž väčší šéf mal obavu, či nie som synom generála ŠtB Alojza Lorenca, ktorý práve v tom čase vymetal súdy.

Obráťme list a pozrime sa pred meno. Tu na SME blogu sa už tejto téme úspešne venoval Viktor Klimo a diskusia k jeho článku bola doslova fantastická. Viac ako hodinu sme si ju doma čítali niekoľkí nahlas a skoro sme sa udusili smiechom. Pritom moja skúsenosť tiež nie je najpozitívnejšia.

Pracujem, kde pracujem (pozri vpravo). Je veľa ľudí, ktorí ma automaticky, bez toho, že by ma poznali alebo vedeli o mne čokoľvek okrem pracoviska, titulujú "pán inžinier". Je mi to strašne trápne a mám z toho vždy temer diletovskú dilemu - mám rozmazávať, že nie som inžinier a tým uvádzať do trápnej situácie i druhú stranu alebo to mám nechať tak a riskovať kalvodovinu? Snažím sa to riešiť s citom, ale nevypáli to vždy podľa mojich predstáv. Nie som asi dosť citlivý.

Dúfam, že mi v budúcnosti nepreskočí a niekde sa nepredstavím: "Dobrý deň, volám sa Juraj Lörinc, mám na o dve bodky, nie dĺžne, na konci iba c, pracujem v banke, ale nie som inžinier a s pánom generálom Lorencom nemám vonkoncom nič spoločné." Získal by som si určite titul zaslúžilého exota, exota s "x" v strede...

(písané 18. augusta 2005)