Zase raz tri knihy naraz

Michal Hvorecký: Pastiersky list
Začínam v podstate tým najlepším z trojice. Ako som už párkrát spomínal, ku Hvoreckého tvorbe mám ambivalentný vzťah. Eskorta ma nudila, ale Lovci & zberači ma oslovili. Pastierskemu listu sa vďaka jeho forme podarilo vo mne vyvolať aj pozitívne, aj negatívne reakcie. Predsa len hádam 80 textov už publikovaných v tlači má nárok na istú nevyrovnanosť. Niektoré sú pridlhé na množstvo obsiahnutých myšlienok, iné akoby useknuté, možno kvôli limitu počtu slov v novinách. Na druhú stranu sú mnohé vtipné, či vyjadrujúce jasný názor. Jedným z mojich favoritov je rozhodne tento text v češtine napísaný pod pseudonymom . Celkovo, hm, môže byť.

Irena Obermannová: Deník šílené milenky
Áno, viem, nie som cieľovou skupinou. Napriek tomu, nejakú tú Vasiľkovú som už prečítal (= aj dočítal do konca), takže som si myslel, že som dostatočne obrnený. Nebol som. Knihu som pôvodne požičal z knižnice mojej milej s tým, že ide o pokračovanie bestselleru Deník šílené manželky. Vravel som si, to nemôže byť zlé. Ale mohlo. Ona to nečítala a ja som to vzal do ruky v podstate náhodou. Začiatok ušiel, ale akonáhle sa príbeh trochu rozbehol, skrútil sa do mystickej roviny, ktorá mi unikala. Psycho. Nič pre poriadnych chlapákov. :-) Nedočítal som...

Fantázia 2007
Naopak, som veľkým fanúšikom sci-fi a fantasy, takže keď Aneta Čižmáriková v novembri 2007 s nadšením krstnej mamy písala o zborníku víťazných prác z poviedkovej súťaže, rozhodol som sa kúpiť. Nielen požičať, kúpiť. Rozhodnutie som premenil na čin niekedy začiatkom roku 2008, pustil som sa do toho... a šlo mi to ako v lete na saniach. V lete, aj v zime, či bola pľušť, či slniečko, kniha ležala na mojom nočnom stolíku a otváral som ju sporadicky. Rozčítané poviedky som párkrát začínal od začiatku, ale tuším až na jednu výnimku to nebolo nič moc, zívačky. Tou výnimkou bola víťazná poviedka o hrdinovi, ktorého duch bol prednedávnom opäť dôkladne vzkriesený najroduvernejšími. Jurko, Jurko, si ty ale zbojník... Ale ináč sklamanie.