James Clavell: Tajpan

Tajpan. Na myseľ mi prichodí legendárna otázka istého majora: "Počúvajte Kefalín, čo si vy predstavujete pod takým slovom, že tajpan?" Pravda, Terazky sa pýtal na niečo iné, ale na tajpana (alebo Tajpana?) to sedí ako uliate. Vtedy dávno som nemal poňatia a nemal som ho ani pred pár dňami, keď som ju opäť vzal do ruky. Takže čo si tak predstavíte pod slovom tajpan vy?

Mne evokovalo nejakého hada. Krajta. Anakonda. Pytón. Tajpan. Sedí to?

Ale tajpan je niečo iné. Niekto. Tajpan je šéf obchodnej spoločnosti. Toto meno sa vraj používalo tam, kde sa Angličania dostali do čulých obchodných stykov s Čínou, kupovali tam čaj, na ktorý malo cisárstvo monopol a platili striebrom. (Pravda, podľa príslušnej stránky vo Wikipedii , bol význam slova tajpan v skutočnosti trochu iný, než ten, v ktorom ho používal Clavell, ale to nič.)

Každopádne táto hrubá knižka (> 700 strán) je historický román z prvej polovice 19. storočia odohrávajúci sa v Hongkongu a priľahlých miestach (Macao, Kanton). Začína momentom, keď je hongkongský ostrov prehlásený za kolóniu jej veličenstva anglickej kráľovnej. Na pozadí budovania tamojších sídiel a sporov s Čínou je zobrazený boj dvoch najvýznamnejších tamojších obchodných anglických spoločností. Svetlo reflektora je namierené najmä na Dirka Struana, tajpana tajpanov, najvýznamnejšieho bossa, poradcu miestneho splnomocnenca kráľovnej, otca, ale zároveň prvého tamojšieho Európana, ktorý sa odvážil prebrať niektoré čínske obyčaje.

Z dnešného pohľadu je to málo uveriteľné. Málokto si dnes uvedomuje, že vtedajší Angličania sa neumývali, prádlo si nemenili, vši a blchy im patrili k životu ako dýchanie... a Struan, ktorý tieto zvyklosti nahradil čínskou hygienou, bol svojho druhu revolucionárom. Nielen sám sa toho držal, aj na svojich lodiach zaviedol povinnosť utierať si po veľkej potrebe zadok. Keď to prvý raz zažil jeho syn, bol v šoku.

Struan ovláda obchod, ale najmä umenie manipulácie. Vydržiava si čínsku milenku. Aj prostredníctvom zobrazenia ich vzťahu sa autorovi darí zdôrazniť kontrasty medzi dvomi spoločnosťami, ktoré boli celé storočia navzájom izolované. Konečným Struanovým cieľom je zblíženie dvoch civilizácií. Dnes, po temer dvoch storočiach môžeme ľahko posudzovať, nakoľko sa mu to podarilo.

Áno, uvedomujem si, že Tajpan je len historický román, realita bola dosť odlišná. Napriek tomu ma uchvátil a dokázal som ho prečítať skoro na jeden šup. Cestou do Subotice , po večeroch ako relax v Subotici, cestou odtiaľ a dorazil som ho počas týždňa. Keď pritom niekto z môjho okolia videl, čo čítam, spýtal sa: "Clavell, to je ten, čo napísal Šóguna?" Podľa informácie na záložke som vedel odpovedať, že áno. Šóguna som síce nečítal, ba ani v telke nevidel, takže nemôžem priamo porovnávať. Ak je však Šógun taký dobrý ako Tajpan, tak asi bude výborný. :-)

P.S. A predsa sa točí! Predsa len je tajpan had ! A to som si myslel, že sa detsky mýlim... :-D