Čítal som od neho Nápady laskavého čtenáře, Účastníky zájezdu, Zapisovatele otcovský lásky a Povídky o manželství a sexu, tuším ešte i niečo novšie, tuším fejtóny, ale už si nespomeniem na názov. Nesporne vie písať a o mnohých témach, ktoré nachádza v najobyčajnejších veciach. To ma fascinuje. Škoda len, že ako išiel čas, do všetkého plieskal stále viac sexu, aj tam, kde sa už nehodil.
Nové nápady laskavého čtenáře je knižka krátkych literárnych útvarov, akýchsi poviedočiek, napísaných spôsobom podobným rôznym iným spisovateľom... Viewegh vezme autorovu tému a spracuje ju štýlom autorovi podobným, ale ironicky prekrúteným, hyperbolizujúcim, s nejakou pointou.
Páčila sa mi "Fulghumova" poviedka Naše životní rituály, s očakávaným záverom, podľa ktorého sme sa všetko, čo v živote potrebujeme, naučili v materskej škole. Týmto som z jej obsahu neprezradil nič podstatné.
Aj "Bukowského" Chinaski a Bukowski ma ako starého nechuťáka oslovila. Najmä opis samotného Bukowského ma poslal do kolien. :-) (Táto práve bola o sexe a veľmi nechutnom, ale tu to bolo na mieste.)
Mnoho ďalších už bolo priemerných. Keďže niektorých parodovaných autorov poznám, môžem povedať, že podľa mňa sa do štýlu síce triafa celkom spoľahlivo. Ale vôbec ma neoslovili tí autori, ktorých som nepoznal. Ak je niekto super sčítaný a vie oceniť kvalitu Vieweghovho prevtelenia, možno sa mu Nové nápady budú páčiť viac ako mne.
No a trauma, ktorú Viewegh podľa mňa má z kritikov... to je pod úroveň. Musia ho riadne štvať, keď im venuje celú poviedku a naivnou iróniou si z nich strieľa... pri svojej kvalite a čítanosti v ľude by sa s tým mohol vyrovnávať iným spôsobom.
(písané 4. septembra 2005)
