Jožo Nižnánsky: Cholera

Z kníh, ktoré som v poslednej dobe čítal , sa Cholera jednoznančne vymyká čiernobielosťou. Temer všetky postavy sú úplne vyhranené. Buď dobré alebo zlé. Buď páni alebo sedľač. Buď alebo. Nájdu sa výnimky, ale na bezmála 400 strán je to veľmi málo. Prichodí mi na um elánovka:

Ktosi zapol telku
ako býva zvykom
vysielali práve,
film pre pamätníkov.

Z rozosmiatych tvárí,
a zuniacich krokov,
dýcha atmosféra,
50-tych rokov.

Všetko bolo jasné,
úlohy aj ciele,
všetko bolo krásne,
krásne čiernobiele, ajajajaj.

No dobre, stop dojmom a štart pre pár faktov. Kniha obsahuje prerozprávanie udalostí roku 1831 vo východoslovenských stoliciach, Šarišskej, Spišskej, Abaújskej a Zemplínskej. Spojila sa nespokojnosť poddaných s cholerou postupujúcou z Poľska. Vzbĺklo povstanie. Pánom cvakalo. Keďže Nižnánsky písal historické romány, nepokúsil sa o sci-fi v podobe alternatívneho vývoja histórie, takže je jasné, že to nemdopadlo dobre. Ale ako! V predposlednej kapitole cituje z rukopisnej kroniky asi takto:

V. Dne 19ho septembra v Eliašovcoch zavjesene buli:
1.Strauch Marcin. Stareho človeka Itohleba Otca perceptorky kolom bil. Webensdorfera. Žida Winzera, i Jakuba Hamraka hajduka panskeho katoval. Raboval.
2. Bednarik Marcin. Perši bul, chroty burku počinal, a druhych zabic panoch volal. Ked do perceptora prišol, kalap nezňal a od panej jed s phrozom pytal.
3. Neuwirth jakub, Žida arendatora na zjemi nohami tak tlačil, že mu na hardlo i nos krev išla, i jeho ženu hrozne bil.

Samotný skoro realistický dej je doplnený motívmi lásky, sokovstva pána a poddaného alebo vnútornej premeny rôznych ľudí. Škoda, že tých premien je tak málo, potom človek akosi od začiatku tuší, ako to s jednotlivými postavami skončí.

Dalo sa. O ďalšie Nižnánskeho knihy sa síce trhať nebudem, ale keď ma náhodou s niektorou z nich omylom zavrú na víkend v múzeu, prežijem to. :-)