Muchy a onychofágia

V onej lekárni majú dve okienka. Jedno pre výdaj liekov na predpis, jedno na lieky voľne predajné. Postavil som sa slušne do radu k druhému. Bol asi zo šiestich ľudí, no išlo to pomaly. To viete, keď príde človek osprostený reklamou kúpiť prvý raz vitamínový prostriedok, nemá potuchy, ktorý mu treba.

(Malá odbočka. Pamätáte si, ako kedysi bežala reklama na akýsi super vitamínový prostriedok, ktorý bol "kompletný od A po zinok"? Neskôr ju zamenili za "kompletný od A po železo", lebo si konečne uvedomili, že podľa slovenskej abecedy je železo až za zinkom, nie ako všelikde inde...)

Už som bol tretí v rade, pri okienku bol práve mladý muž, no, povedzme v mojich rokoch. Medzi nami starší pán.

"Potreboval by som niečo pre psa, aby mu muši nežrali uchy."

"Čo, kto mu žerie polievku?"

"Akú polievku?"

"Vy ste povedali, že vášmu psovi niekto žerie polievku. Uchu. Nie?"

"Čo? Povedal som, že môjmu psovi muši, muchy žerú uchy, eh, uši. Pšovi musi... é, pso-vi mu-chy že-rú u-ši," povedal už veľmi pomaly riadne červený mladík.

Lekárnička sa so zákazníkom dohodla, že najlepší bude nejaký tekutý obväz či čo. Muž medzi nami sa nepokryte rehotal a poznamenal, že by mal psovi uši ufiknúť a bude pokoj.

Lenže to nebolo všetko. Mladý muž mal ešte jednu menej zvyčajnú vec v zásobe. Vraj by potreboval pre dcéru lak na nechty, taký špeciálny, aby si neohrýzala. Počul vraj o tom, že existuje nejaký supersmradľavý, že človek to do úst nestrčí. Chvíľu sa o tom s lekárničkou bavil, došli k záveru, že nič také v lekárni nemajú.

Maník medzi nami poznamenal, že taký lak by riešil až dva problémy. Nielen, že by si neohrýzala nechty, ale ani by si nešpárala v nose!

Nemal som po tom všetkom odvahu zastaviť chlapíka, že ja taký lak poznám. Onychofágia, ojedanie vlastných nechtov, je pekné svinstvo a tak moja sestra onehdy niekde skutočne zohnala špeciálny lak na nechty. Nesmrdí, ale je nechutne horký, mal som možnosť ho vyskúšať, človek po tom pľuje ešte desať minút.

(písané 15. septembra 2005)