Kurt Vonnegut: Galapágy

Keď mi kamarát ponúkol Galapágy, vravím si, prečo nie. Viem, čo môžem čakať. Dobre napísanú knihu kombinujúcu viac-menej súčasnú realitu s nejakou šialenou budúcnosťou. Haj hou.

Keďže gravitácia je dnes, podobne ako včera, úplne v poriadku, môžem pokojne o tých Galapágoch písať. Pokiaľ momentálne nie ste zorientovaní, normálne ide o súostrovie vulkanického pôvodu patriace Ekvádoru . Galapágy zohrali dôležitú úlohu v Darwinových výskumoch vedúcich k jeho formulácii evolučnej teórie.

Lenže Vonnegutova história sa v jednom bode začne odchyľovať od našej reality. Väčšina príbehu (z pohľadu dĺžky textu, nie fiktívneho času) je zasadená do roku 1986 a práve v tomto roku sa hospodárstvo dostalo do globálnej krízy, ktorá zatriasla poriadkom sveta. Ešte viac sa toho z pohľadu ľudstva údajne domrvilo na frankfurtskom knižnom veľtrhu. (Keď dôjdete na toto miesto, už budete vedieť jeden dôvod, prečo sú knihy veľmi zlé :-)

Svet v kríze - a ku Galapágom mieri "prírodovedná plavba storočia". Pôvodne to mala byť veľkolepá akcia na oslavu Darwinovho úspechu, loď, ktorá mala byť preplnená celebritami a odbornými asistentmi celebrít. Lenže úpadok prichádza veľmi rýchlo, Peru a Ekvádor sú vo vojnovom stave a prečo by elita malaprísť do takej nepokojnej oblasti?

Takže sa za pohnutých okolností odplaví loďou na Galapágy len zlomok pôvodnej výpravy, plus pár nezvaných hostí.

V tomto momente nastáva efekt hrdla fľaše . Galapágy prijímajú nový endemický druh: človeka. (To nič extra neprezrádzam, v knihe sa táto skutočnosť objaví pomerne skoro, najskôr zastrene a potom naplno.) Ako sa tento živočíšny druh vyrovná s nehostinným prostredím sopečného ostrova?

To sú niektoré body hlavného deja. Naň sú priviazané najrôznejšie pohľady do minulosti, do budúcnosti, drobné príbehy a úvahy. Celkovo môžem povedať, že Vonnegut nesklamal, ale zase extra neprekvapil. Vymyslí zopár šialených motívov a potom dokáže, že vlastne ešte nie sú až také šialené, lebo ich dovedie ad absurdum, a to je ešte len psycho.

Pridávam zopár citátov pasáží, ktoré ma z najrôznejších dôvodov zaujali až tak, že som si ich zapísal. Haj hou.

Na tému slovenčina vs. angličtina.

Na povel vedel aj vymenovať dôležité udalosti, ktoré sa odohrali v tom.ktorom roku. Napríklad, keď ste na zadnej strane vyťukali 1802, rok narodenia Charlesa Darwina, mandarax vám povedal, že vtedy sa narodili aj Alexandre Dumas a Victor Hugo, [...], že Gottfried Treveranus razil termín biológia, ...

Predpokladám, že posledný fragment pochádza z anglického "coin the term". Označuje sa ním vymyslenie pojmu a jeho prvé použitie(a). Vždy mi pripomenie, že ho vlastne neviem preložiť. Je "raziť termín" v poriadku? (Mimochodom, autorom prekladu je Karol Dlouhý.)


Na tému manželstvo.

Manželstvo: spoločenstvo pozostávajúce z pána, panej a dvoch otrokov, teda dovedna z dvoch osôb

Ambrose Bierce (1842-?)

Ten Ambrose je pekný cynik. Drsný cynik.


Na tému ľúbostný život na Galapágoch budúcnosti.

Samozrejme, ani jeden dnešný utešiteľ neprežil taký zložitý ľúbostný život ako Mary Hepburnová, a ani jeden dnešný trpiteľ neprežil taký zložitý ľúbostný život ako *James Wait. Krízová otázka v každom dnešnom ľúbostnom príbehu je náramne prostá: či sú dotyčné osoby rujné alebo nie.

No neviem, v niektorých kruhoch sa ani dnes nič iné ako rujnosť nevyžaduje, dokonca ani tá nie. Kde je vôľa, tam je cesta :-)


Skoro by som zabudol: haj hou.