Hneď na začiatku trošku odbočím. Jeden z mojich kolegov veľakrát konštatoval, že na Slovensku zatiaľ chýba skutočné rizikové investovanie do nápadov. Človek alebo spoločnosť, niekto, kto má veľa peňazí, za ktorým by prišli schopní a originálni ľudia s dobrými nápadmi, on by im financovanie poskytol za tučný podiel na možnom zárobku z nápadu. Možno z 5 financovaných nápadov by skutočne zarobil len jeden (čiže vysoké riziko), ale zarobil by tak, že ozaj dosť, aby pokryl aj straty z neúspešných projektov (a vysoký zisk). Spomeňte si napríklad na Jablotron a jeho najväčší mobil na svete :-) - to bol nápad... Koniec odbočky.
Takže vedci chodiaci za Ijonom často čakajú, že pochopí veľkosť ich objavov... no namiesto toho sa vynárajú najrozličnejšie filozofické otázky. Čo ešte človek má právo urobiť? Aké to je, byť v podobe zhmotnenej duše? Chceme to? Ako sa cíti klon, žijúca kópia so všetkými spomienkami a zážitkami originálu, keď vedľa neho stojí a vie, že aj on vie? Môže sa ľudské vedomie preniesť do niečoho neľudského, napríklad robota, planéty alebo oblaku medzihviezdneho prachu? A čo z toho všetkého vytlčú právnici?
Už kedysi dávno, keď som Lema čítal ako stredoškolák, pôsobil na mňa pochmúrne. A dnes tomu nie je ináč. Objavy, z ktorých sa vynárajú otázky, ktoré si kladie, boli pred viac ako 40 rokmi v podobe čistej sci-fi, no dnes sú nepríjemne blízko reality. A výsledok uvažovania je často smutný, otvorený, ale vzdialene čierny, akoby na konci tunelu nebolo svetlo.
Vrcholom zbierky je samozrejme Futurologický kongres. Andrej Tusičišny asi pred mesiacom písal o dnešnej a skutočnej vedeckej konferencii . Lem v tomto viac ako stostranovom románe písal pred štvrťstoročím okrem iného o vedeckej konferencii budúcnosti, hyperbolizoval a predsa možno mnohé veci nepreháňal, dokonca mám pocit, že realita je často ešte pitoresknejšia, nakoniec, občas sa na nejakú konferenciu dostanem.
Ale to nie je všetko - Ijon Tichý omámený plynom sa možno reálne, možno halucinovane, dostáva do vzdialenejšej budúcnosti, ktorá je krásna a hnusná zároveň. Všetko zaobstarávajú príslušné lieky - učenie, všetky životné potreby, boj, čokoľvek. Stačí si však čuchnúť plynu pravdy a ukáže sa, že všetko toto je len predstava. Zmysly a chemikálie v ľuďoch ich klamú. Pritom akoby nebolo cesty von z celého prúseru. Žiadna vzbura nepomôže, lebo nie je proti komu sa vzbúriť ako v Matrixe. Ľudia to do pekla s nebeskými dekoráciami dopracovali sami.
Lem je skvelý v narábaní s jazykom, vtipný, originálny a musím zložiť poklonu i prekladateľom. Scifistom, ktorí ešte nečítali, jednoznačne odporúčam.
(písané 9. októbra 2005)
P.S. Blog, bloger, blogizmus, neblogizmus, neblo. Komu je neblo, tomu nie je blo. Proti blistom (prípadne bloistom) je potrebné blojiť. Bezblo zóna? Nie, nie, jednoznačne blozóna (ktorá nie je to isté ako blogosféra.)
