Dve kvalitné fantázie

Bernard Werber: Den mravenců

Ide o pokračovanie prvého Werberovho románu z tejto série, Mravcov .

Zatiaľ čo v Mravcoch sa rozvíjali dve zdanlivo nezávislé dejové línie, v Dni mravcov sú až tri. Skupina ľudí, ktorá v prvom románe skončila v podzemí, si žije (živorí) vlastným životom a len trochu ovplyvňuje mravenisko nad sebou. Mravenisko samotné okrem bežnej rutiny vytiahne do krížovej výpravy proti Prstom. Neprezradím nič závažné, keď poviem, že "Prsty rovnajú sa ľudia".

Tretia dejová línia je najnormálnejšia, i keď... Policajný inšpektor v nej vyšetruje záhadné vraždy, ktoré súvisia s hmyzom. Žeby krížová výprava?

Pokiaľ by som mal spomenúť, čo sa mi nepáčilo, prichodia mi na um dva body. Prvým sú hlavolamy, ktoré hrdinovia v niektorých situáciách riešia. Autor ich prezentuje ako veľmi ťažké, ale osobne by som to tak nevidel. Druhým je samotné pomenovanie Prsty, ktoré vraj mravce ľuďom dali. Popri jeho antropocentrizme je nadmieru zaujímavé, že mravce síce vedia rozoznať iné stavovce, ale ľudí ako na potvoru vidia len ako prsty.

Ale to je asi tak z negatív všetko. Ináč vidím len samé pozitíva a sociálne istoty... teda pozitíva. Zvlášť by som upozornil na úryvky z druhého dielu fiktívnej Encyklopedie relativného a absolutního vědění, ktorou je dej poprekladaný.

Existence živočišného druhu závislého na jediném zdroji potravy je vážně ohrožena ve chvíli, kdy tento zdroj zanikne. Kolik druhů ptáků vyhynulo prostě jenm proto, že se živili jedním druhem hmyzu, který však nemohli následovat, když se stal nedostupným? Stejně tak neschopní cestovat či přežít v odlesněných pásmech jsou vačnatci, kteří se živili pouze eukalyptovými listy.

Lidé, ale i mravenci, švábi, prasata a krysy to pochopili. Těchto pět druhů má rádo, konzumuje a tráví prakticky všechny potraviny, a dokonce i všechny potravinové zbytky. Těchto pět druhů tedy může aspirovat na titul živočich pán světa.

Je to lákavá spoločnosť. :-) Ako hovorí klasik Felix Holzmann, i "velbloud je všežravec. On žere všecko, tedy prázdný flašky ty on nežere, ale jinak žere úplně všecko." Tiež ašpirant na titul pán sveta.

Odporúčam všetkými hlasmi, ktoré mám.

Síň slávy mistrů fantasy I

Keď členovia organizácie Americkí spisovatelia science fiction a fantasy vyberú tie najlepšie poviedky za 50 rokov (1940-1990), môže to byť vôbec slabé?

Nie, to už by musela byť strašná smola alebo lobizmus (v slovenskom zmysle slova) obludných rozmerov. Takže je tu podľa obsahu 15, ale v skutočnosti až 16 v globále výborných poviedok. Pätnásť či šestnásť, aký je v tom rozdiel? Veľký. Práve poslednú poviedku by poniektorí mohli označiť za zlatý klinec, zvlášť keď jej autorom je originálny Roger Zelazny. Varianty s jednorožcom neznamenajú nič iné ako dlho hranú šachovú partiu. To, čo v niektorých chvíľach vyzerá ako ošúchaný šachový vtip (neprezradím ho), je prekvapivo vypointované.

Ale to je len jedna z mnohých. Či už sa budeme baviť o o vzdušnom víre, o cesťákovi v povrazoch, vodnom škriatkovi, o ostarkovi, o predobraze scény s veľkňazom v Brianovi, o morskej panne, o vlkodlakovi, o inom jednorožcovi, o ifrítovi, všetko sú to podstatné súčasti vybraných poviedok.

Snívam o dni, keď i slovenská fantasy bude podobne čitateľná i v krátkom formáte. (Som si vedomý toho, že ide o creme de la creme.) (V dlhšom už máme napríklad čitateľného Fabiana.)