Obstojná sci-fi a geniálna fantasy

Donald A. Wollheim (ed.): Nejlepší povídky sci-fi 1986

Zoznam poviedok z knihy je uvedený na nete a dokonca k niektorým tam možno nájsť anotáciu. Nebudem sa im preto venovať osobitne.

Ale pri čítaní celej knihy mi akosi vybehli do hlavy spomienky na udalosti 15-20 rokov staré, približne z času, keď som bol na vysokej škole a keď socík skončil len nedávno.

Nedá sa povedať, že by dovtedy u nás bola anglofónna sci-fi úplne tabu. Ale drvivá väčšina či už dobrých alebo populárnych kusov z celej povojnovej histórie nemala šancu vyjsť. A potom sa pretrhla hrádza. Veľmajstri sci-fi sveta vychádzali v rýchlom slede, spolu so všetkým možným populárnym seriálovým brakom, z ktorého som žral povedzme Ledovou společnost. Bolo to divoké obdobie, v ktorom bolo možné temer bezbreho načierať do mora hotovej, preverenej literatúry, ktorá len čakala na vstup na náš trh.

Netýkalo sa to len románov. Aj poviedkové zborníky na tom boli podobne. Takže tento zborník vyšiel v roku 1999, pritom išlo o pozbierané kusy z roku 1986. A dá sa čítať i dnes, i keď mne osobne poviedky neprišli zase nejaké geniálne.

Robert Holdstock: Les mytág

Toto je niečo podobné a predsa iné. Originál vyšiel v roku 1984, české vydanie v roku 1994. Román kritikou oceňovaný, často analyzovaný, hodný druhého prečítania. Tu podoba končí.

Ide totiž:
1. o fantasy,
2. už som to čítal vtedy kedysi, tesne po českom vydaní,
3. moc som tomu vtedy nehovel, ale teraz na druhé prečítanie som doslova očarený.

Fantasy je to také keltsko-starobritské. Odohráva sa tesne po druhej svetovej vojne v Anglicku, ale v podstate niekde úplne inde. Majú tam zvláštny les, že ho nie je problém obísť za veľmi krátky čas (pár hodín), ale jeho vnútro má neuveriteľne veľkú rozlohu, takže smerom dnu je možné vykonať mnohodňovú cestu. Les vyrába potvory podľa ľudských myšlienok (mytága) a bráni sa prenikaniu ľudí z mäsa a kostí (nemytág) do seba. Je zrejmé, že sa to niekomu podarí, veď ako by sa čitatelia dozvedeli o tom, čo je vnútri, ale ako to prebehne a čo sa pritom udeje, to je lahôdka.

Možno som to vtedy len nechápal. Možno som odvtedy trochu viac otvorený poetickým pasážam, viem si vychutnať opisy, nepotrebujem toľko akcie. Teda, v Lese mytág je akcie vcelku dosť, ale nie je to len o akcii. Je to aj o povestiach a dokonca povestiach v povestiach. Autor pritom výborne zvládol rozprávania tak, že napriek množstvu ideí sa čitateľ nestráca.

A možno sa mi to páčilo aj vďaka tomu, že som podstatnú časť zvládol v čakárni u zubára a bol som temne naladený.