Nedá sa povedať, že by som stretol tých istých hrdinov. V každej knihe, ktorú som zatiaľ o svete Darkoveru čítal, boli úplne iné postavy. Rody zostali rovnaké, nadprirodzené schopnosti sa mierne vyvíjajú. Na rozdiel od nie až tak dobrej Vládkyně jestřábů dej vôbec nie je lineárny a rozhodne sa nedá povedať, že by hrdinovia boli jednofarební.
Majú v sebe dobré i zlé vlastnosti. Čiastočne vrodené, čiastočne získané výchovou. Kto sú to dvojníci? Bard di Asturien je len obyčajný nevlastný syn vyššieho šľachtica, ale vďaka svojim vojenským schopnostiam a šťastnej zhode okolností sa dostáva až temer na trón. Svadba s kráľovou dcérou... a potom pád. Všetko si pohnojí tým, že niekedy rozmýšľa viac pohlavným údom ako mozgom.
Pri opakovanej ceste nahor použije málo známy fakt. Podľa teórie miestnych čarodejníkov pre každého človeka existuje jeho úplne rovnaký dvojník. Teda, nie úplne rovnaký, pretože je často vychovaný v inej spoločnosti. Alebo na inej planéte... takéhoto zrkadlového Barda si pravý Bard privolá kúzlom. Zrkadlový Bard mal vo svojom okolí tiež problémy, o.i. práve vďaka tomu, že sa rád vnucoval ženám, sa dostal až do doživotnej basy. Z nej ho pravý Bard vytiahne a idú na to...
Zrkadlový Bard má jednu nezanedbateľnú výhodu. Je imúnny proti mnohým darkoverským čarám. Takže viaceré úlohy, pri ktorých by pravý Bard zlyhal, zrkadlový zvládne. Je rovnako schopný zla, ale vďaka inej výchove je prosto iný.
Celá kniha sa len tak hemží nevlastnými bratmi, násilím pachaným na ženách a odvzdanie sa obetí osudu. Dá sa povedať, že autorka toto priamo nekritizuje, len to ukazuje, často v drsnej nahote. Aspoň minimálne vnímavý človek si nemôže nepovšimnúť jednoznačný a pochopiteľný autorkin postoj.
Iným odkazom na našu často neradostnú súčasnosť je snaha o dohodu čarodejníkov s vládcami území Darkoveru. Snaha o Dohodu. Podľa nej by sa mali všetci zaviazať, že nebudú pri bojoch používať tzv. laranové (čarodejné) zbrane. To je lepivý oheň (koho sa dotkne, toho pomaly prepáli skrz naskrz až ku kosti, nedá sa uhasiť, spaľuje i kameň), kostný prach (kam padne, tam ľudia pomaly zomierajú, sú neplodní, rodia sa im mutanti - niečo ako rádioaktívny spad) a ďalšie. Niečo ako dlhoročné odzbrojovanie na Zemi, až na to, že jeho iniciátormi sú niektorí z výrobcov zbraní!
Kniha je plná prekvapení. Ako dopadne? Happy-endom? Pri koľkých mŕtvych sa ešte vôbec dá hovoriť o happy-ende? Marion nimi rozhodne nešetrí... ale taká je vojna.
=======================================
Dvojníci (Darkover) - Marion Zimmer Bradley. Knižní klub, 1997.
(písané 5. novembra 2005)
