Môže vyzerať čudne, že píšem práve o zosnulých švédskych skladateľoch, ale má to svoje dôvody. Najdôležitejším je ten, že k švédskemu kompozičnému šachu mám špeciálny vzťah zo začiatku mojej kariéry. Onehdy na začiatku 90. rokov, keď som začal chodiť na bratislavský krúžok kompozičného šachu do Ružinova, jednou z výhod, ktoré ma postretli, bola možnosť požičať si kompozičné časopisy.
Už dlhšiu dobu som bol pravidelným riešiteľom Šachového umenia (rubriky v časopise Československý šach). No a z priehrštia zahraničných časopisov ma ako riešiteľa najviac oslovil švédsky Springaren. Originálov na riešenie dosť veľa, dosť času, prosto niekoľko rokov som pomerne pravidelne posielal svoje riešenia aj s komentármi. Iste, švédčina mala a má toľko úskalí, že význam textov som skôr hádal než tušil. Ale diagramy vraveli jasnou rečou.
Tak som sa zoznámil s mnohými tamojšími menami. Po čase, keď som nazbieral dosť bodov, mi dokonca poslali malú pozornosť, brožúrku Trifles and Prize Winners autorov Manne Perssona a Andersa Uddgrena. Bol to vlastne výber skladieb Manne Perssona s veľkou prevahou pomocných matov 2. ťahom. Bol medzi nimi aj problém č. 207 , na 70. roky kvalitka (nakoniec, úloha sa dostala aj do Albumu FIDE).
Problém č. 207 |
Pozrime si najskôr riešenia a potom si povieme, čo sa v nich vlastne deje:
1.Vd5 Va6 2.e5 Vf5#
1.De2 D×g1 2.Jf3 g4#
Vidno, že v úvodnej pozícii sú dve väzby čiernych ťažkých figúr Dg4, Vg5 (plus jedna technická väzba bielej veže na a-stĺpci). V prvom riešení sa zruší väzba čiernej veže. Tá potiahne po línii väzby a následne túto líniu preruší ťahom pešiak, ktorý zároveň zruší krytie poľa f5, na ktorom biely matuje. Pôvodne viažuca figúra, Va6, potiahne tak, aby pokryla nejaké pole v matovej sieti. V mate sa využíva väzba, ktorá zostala.
V druhom riešení je obsah veľmi podobný: zruší sa väzba dámy tak, že potiahne po diagonále a následne ju preruší jazdec na f3, pričom zároveň ruší krytie g4. Biela dáma pripraví krytie g4.
Drobný rozdiel v motivácii spočíva v porovnaní ťahov 2.e5 a 2.Jf3 - pešiak zároveň otvára líniu bielej veže, jazdec nič neotvára.
Bohužiaľ, Manne Persson už žiaden pomocný mat nezloží. Narodil sa 29.3.1918 a zomrel 17.9.2010.
Problém č. 208 |
Druhým zosnulým skladateľom je Viktor Bene. Krstné meno povedzme ruské, priezvisko talianske. Narodený v Maďarsku 22.4.1947, presídlil sa do Švédska v roku 1973. Podobný multieurópan ako ja. Osobne ma zaujali najmä jeho sériovoťahové pomocné maty, ktoré obsahovali veľmi elegantné analógie, teda na úroveň žánru v 90. rokoch. Ale opäť sú to normálne pomocné maty, ktorým sa venoval najviac.
Z nich som vybral úlohu č. 208 . Efektná "temer prázdna" pozícia, v ktorej je väčšina kameňov na okraji šachovnice skrýva nečakane analogickú hru. Jedno riešenie prezradím, druhé potom už asi nájdete ľahko.
Biely chce matovať strelcom ťahom Sxd5#. K matu chýbajú tri veci:
- Jh2 kryje diagonálu d5-h1,
- g1 je prístupné čiernemu kráľovi,
- Sd1 kryje diagonálu d5-h1.
Strelcom ľahko odísť, napr. na a4, aj g1 ľahko pokryť, napr. vežou z g8. Ale čo s jazdcom, ktorý z h2 kryje f3 a keby odišiel, ostalo by zase h2 voľné?
No iste, Vh8 ho môže viazať. Lenže biely stíha odísť len jedným kameňom z h-stĺpca, keďže potrebuje jeden ťah na mat. Keby druhý kameň zobral čierny a následne odišiel, tak by sa to dalo... No keďže už vieme, že čierny musí odísť aj strelcom, musí to byť práve on, kto zoberie Jh5 a potom odíde presne na e8. Tak máme v kope celé riešenie:
1.S×h5 Se3 2.S×e8 S×d5#
Ako to vravel Sherlock Holmes? Elementárne? Rovnako ako u Holmesa, aj tuto je všetko elementárne, keď už je známe riešenie. Ale predtým to také jednoduché nebýva. Čo druhé riešenie?
Viktor Bene odišiel 3.9.2010.
