Tichon Sjomuškin: Na Čukotke svitá

Autor: Juraj Lörinc | 25.1.2011 o 22:55 | Karma článku: 4,52 | Prečítané:  1378x

Spoločnosť priateľov klasických kníh Bratislava potešila všetkých milovníkov kvalitnej literatúry vydaním tohto sviežeho dielka. Pravda, je tomu už 61 rokov, ale čas nič neubral na kvalite opisov hrdinskosti ruských osvetových pracovníkov, ktorí čukotským lovcom priniesli nielen civilizáciu, ale aj všetky nekonečné radosti sovietskeho života.

Čukčovia z osady Enmakaj a ďalších treli biedu a nadto ich vykorisťovali luhárski Američania. Alitet a Ečavto síce mali nejaký ten majetok, psov, kože, soby, ale koľko sa preň museli obracať! Šaman Korauge už bol skoro na konci životnej púte a Lok, Tygrena, Aje, Vaamčo, Narginaut, Rultyna, Ajvam, Jarak, Tevlankau, a mnohí ďalší mali zo života veľmi málo. A aj o to málo ich chceli obrať takí výborníci ako Charlie Červený Nos alebo mister Nick.

Našťastie sa aj do ich oblasti postupne dostal vplyv spravodlivejšej, perspektívne komunistickej spoločnosti. Splnomocnenec revkomu Los už vedel hovoriť jazykom miestnych, ostatní sa ho museli rýchlo naučiť, či chceli alebo nechceli.

Učiteľ Dvorkin spočiatku nemal žiakov, ale postupne si získal dôveru miestnych žien a odtiaľ už bol len krok k tomu, aby sa deti začali vyskytovať v školských laviciach. Starý komunista Rusakov poznal poľovnícky život a veľa času trávil s lovcami. Takto by sa dalo menovať skoro donekonečna.

Len máloktorý ruský človek mal muchy, ako výnimku menujme správcu kožušnej faktórie Žochova, ktorý si nechcel nechať poradiť od Čukčov skúsených v nárabaní s miestnymi kožušinami. Bol po práve vymenený, lebo sa nesprával dostatočne sovietsky.

Vyberme si dva typické úryvky z knihy. Prvý je z veľkého sviatku Hovorenia, na ktorý sa zišli nielen všetci Rusi, ale i mnohí významní Čukčovia:

V sále sa nedialo nič zvláštneho, ale keď Los počul potlesk, žiaril a prežíval to ako najradostnejšiu chvíľu svojho života: uvidel výsledky svojej práce. V dvorane sedeli ľudia, ktorých už druhý rok vedie k novému životu. A on tiež hlasne tlieskal a nadšene sa pritom usmieval.

"Súdruhovia!" povedal vzrušene a začal svoju prednášku. "Teraz sa porozprávajme o tom, čo je sovietska moc, čo chce pre vás vykonať sovietska moc, čo sú rodové soviety a čo majú robiť."

Los ukázal na obrazy na stene a pokračoval:

"Títo dvaja ľudia - Lenin a Stalin - založili sovietsku moc. Podľa ich učenia všetky národy v našej krajine majú žiť v priateľstve a ctiť sa navzájom. Títo dvaja ľudia vytvorili nový zákon. Pritom stále museli bojovať so zlými ľuďmi. Aj sami dobre viete, že ani tu nie je ľahko zaviesť nový zákon. Prekážajú nám pri tom takí ľudia, ako je Alitet, alebo jeho otec - klamár šaman Korauge. Boja sa tohto zákona, lebo je pre nich nevýhodný. Vozievali sa na najlepších psoch a mäso im nikdy nechýbalo. A ľudia, ktorí pre nich lovili mrože, chodili potom od nich pýtať kúsok mäsa. Taký zákon je nesprávny zákon. Sovietska moc odmieta tento zákon a vytvára nový zákon života, spravodlivý..."

Los hovoril pomaly a usiloval sa, aby každé slovo zapadlo do srdca delegátov, sediacich v sále. Prvý raz v histórii tohto národa bola reč o tom, ako uľahčiť život všetkým.

No nie je ten Los na zožratie?

Trochu ďalej sa píše o ďalšom sviatočnom dni, ktorý sme dobre poznali aj u nás, i keď kalendárovo trochu nesedel, ako vieme:

K októbrovému sviatku vyrástli na piesočnatom brehu vo Vavrincovom zálive dva obrovské domy: škola s internátom a nemocnica, Z komínov sa už dymilo a stavební robotníci sa dočasne presídlili do teplých domov.

Taká je už tradícia sovietskych ľudí - že výročie svojho veľkého sviatku oslavujú pracovnými výsledkami.

Dosť bolo.

Je to agitačný masaker napísaný ešte v rokoch pred vtiahnutím Sovietskeho zväzu do Veľkej vlasteneckej vojny (slovenské vydanie je z roku 1950). Napriek tomu sa to dalo čítať! Totiž, po celý čas som dychtivo nasával miestne reálie, či už zemepisné alebo národopisné. Okrem toho ma zaujímalo, akými všetkými formami dobrí ruskí príchodzí získajú duše nevinných Čukčov. (Vinných Čukčov rozkulačili, samozrejme.) Málokto má i dnes také dobré srdce ako väčšina Rusov odíduvších do toho vyhnancova.

Už ani nespomínam (vlastne už spomínam), že Tygrena, družka Aliteta, v podstate zabila šamana Koraugeho, keď od Aliteta utekala. Ale účel svätí prostriedky a keď proletárka uteká od kulaka a tmára...

Ozaj, viete o tom, že Čukčovia sú pre Rusov niečo také ako pre Francúzov Belgičania alebo pre Slovákov Záhoráci?

Sumár z knihy je každopádne pozitívny. Ďakujem svojmu šéfovi, ktorý mi ju vyhrabal v hlbinách svojej knižnice. Prečítal som ju s chuťou - a o to ide.





Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Začali prešetrovať firmy, ktoré stavali dedinám futbalové ihriská

Projekty boli čiastočne financované z verejných prostriedkov poskytnutých Úradom vlády.

KULTÚRA

Moslimka nahnevala svoju komunitu. Playboy zverejnil jej fotku

Zverejnili fotku dievčaťa s hidžábom.

EKONOMIKA

Nissan sa vyhráža Británii odchodom, možno sa pridá aj Jaguar

Jaguar Land Rover chce rovnaké pravidlá.


Už ste čítali?