Martin Amis: Druhé letadlo

Autor: Juraj Lörinc | 10.5.2011 o 21:15 | Karma článku: 4,66 | Prečítané:  1113x

Ani neviem, ako som sa dostal ku knihe takéhoto štýlu. Vlastne viem, už som od otca a synov Amisovcov čo-to čítal a bola to vcelku švanda. Ale Druhé letadlo rozhodne švanda nebola a to ani omylom. Ide totiž o zbierku esejí (a dvoch poviedok) o terorizme, islamizme a vojne proti teroru. A to je poriadne drsná téma.

Eseje vyšli v rokoch 2001-2007 v denníkoch The Times a The Guardian, poviedky v New Yorkeri. Čo by to mohlo o nich hovoriť?

Asi že to nebude úplný odpad.

A veru nie je, podľa mňa.

Zaujímavou zhodou okolností je, že som knihu dočítal 30. apríla. A 2. mája sme sa dozvedeli, že niekto, kto je skrytý za mnohými udalosťami popisovanými v knihe, je mŕtvy. Usama bin Ládin. Američania ho normálne zabili.

Tak ako predtým dostali aj Saddáma. I keď toho odovzdali miestnej vláde, aby ho zabila. Presnejšie, aby ho odsúdil miestny súd a aby bol oficálne popravený. To mi pripomína povedačku z čias invázie do Iraku:

O smrti Saddámových synů Udaje a Kusaje jsou jen kusé údaje. Našli se jen kusy Udaje a údy Kusaje.

Ale to som sa nechal uniesť pomerne ďaleko od Druhého letadla. Skončil som niečím takým, že sa mi kniha vcelku páčila. Prečo?

Amis robí rozdiel medzi islamom a islamizmom, v jeho poňatí militantným islamom. (Amis robí tiež rozdiel medzi ateizmom a akýmkoľvek náboženstvom.)

Dve poviedky sa pozerajú na problematiku islamistického terorizmu z druhej strany. V prvej je hlavným hrdinom dvojník syna diktátora. Jeho prácou je dvojníčiť: vyslýchať a mučiť na jednej strane, obrábať panny na strane druhej. A keď sa náhodou vyskytne nejaký ten atentátik na pána syna, dvojníka treba tiež upraviť rovnako, aby mohol stále slúžiť ako dvojník.

V druhej sa popisuje posledné dni Mohameda Attu, pilota jedného z lietadiel, ktoré zrušili Svetové obchodné centrum a v podstate bossa celej operácie. Teda aspoň podľa Amisovej predstavy, pochopiteľne trochu beletristicky prifarbenej.

Takto by som mohol pokračovať aj ďalej... ale keby som takto pokračoval ďalej, asi by som vás totálne unudil. Sebakriticky musím priznať, že tento blogový zápis momentálne nemá ani hlavu, ani pätu. Spočiatku niečo mal, ale keď myslím na veci, ktoré Amis popísal, nejako mi vypína hlava.

Mal som ten pocit aj počas čítania. Dohadujem sa, že je to spôsobené tým, že myšlienky a činy 11. septembra a súvisiace po ňom sa vymykajú môjmu videniu sveta. A kniha ich evokuje príliš silno.

Je dobrá.




Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

ŠPORT

Je starší ako jeho tréner. Dôchodca z Piešťan si trúfa aj na extraligu

Od mnohých spoluhráčov v klube je starší o štyridsať i viac rokov.

EKONOMIKA

Prečo dávame Slovákom v cudzine milión eur a kde sa združujú najviac

Do Ameriky, Austrálie či Ázie posiela štát každoročne státisíce eur.


Už ste čítali?