A ľutujem to? Neľutujem. Ani to oneskorenie (na tom mi prakticky nezáleží), ani to, že som si román prečítal (lebo je dosť dobrý).

Ešte raz pre istotu: je to dosť dobrý román. Pozrime sa na to, čo sa mi páčilo a čo nie...

Už som sa tuším niekedy v blogu priznal k tomu, že mám rád, keď autori beletrie dokážu opísať zlo alebo hnusobu bez použitia pejoratívnych, či dokonca vulgárnych slov. Povedzme taký Tolkien, to bolo čisté zlo a megahnus. Alebo Gilbert Osmond... sofistikované banálne zlo.

Karika vulgárne slová používa vo veľkom. Ale skutočne vo veľkom. Lebo tak to asi chodí v podsvetí, medzi mafiánskymi pešiakmi, aj medzi silnými bossmi, či v pornopriemysle. A v tomto kontexte sa mi to zdalo tak akurát.

Keď sme u toho pornopriemyslu... konkrétny príbeh v tejto oblasti pôsobil klišéovito. Pravda, bol popisný, bohatý, ale ako keby okopírovaný z výstražných príručiek. "Deti, neberte si sladkosti od cudzích ľudí!"

Paralelné a prepletajúce sa príbehy sú normálnym románovým postupom. Občas mi vadí, že dejových línií je priveľa, ale tu ich bolo málo, vlastne najviac tri, priradené hlavným postavám. Dobre.

A nakoniec sa mi veľmi páči, že pravda víťazí. (Vždy som miloval happy endy.) Že aká pravda? A to si myslíte, že vám prezradím pointu celej srandy?