Kniha má podtitul Venezuelský debakel. Z týchto náznakov som nemal ani potuchy, o čom vlastne je, keď som ju v knižnici vzal do ruky. A keď som ju podľa svojho zvyku otvoril niekde v strede a začítal sa, nebol som oveľa múdrejší. Ale nebolo to nečitateľné, tak som ju vzal, že sa uvidí.
Takže o čom to teda bolo? Predstavte si vysokoškolského učiteľa v nejakom agrotechnickom odbore - krmovinárstvo dobytka alebo niečo také. Takýto slovenský učiteľ sníva svoj americký sen a rozhodne sa ho uskutočniť v podobe juhoamerickej. Normálne sa jedného dňa zbalí a vyrazí do neznáma. Má nejaké kontakty z fakulty, kde sa občas Venezuelčania mihli, vie, kto by ho mal zamestnať a dúfa, že to bude dobrodružné a oplatí sa.
To prvé sa mu splní vrchovato. Vlezie do krajiny, kde včera znamená pred desiatimi rokmi a zajtra predvčerom. Okrem zúfalo malých zárobkov Venezuelou lomcujú rôzne revolučnosti a kade-tade sú zlodeji väčšieho i menšieho kalibru. Vlezie tam, ale bojuje. Ukazuje sa, že človek z fakulty sa vcelku obracia a z teórie prejde do najvrdšej praxe pomerne hladko.
Ibaže samozrejme nie je spokojný. Párkrát dostane po zadku, ale akosi sa mu stále chce niečo riskovať, napriek neistote, ktorú opakovane pociťuje. Predaj zmrzliny na pojazdnom vozíku? Investovanie do drogistického obchodu? Trochu šmelenia so zlatom? Chcem prosto viac a niečo musí vyjsť!
Ku kombinácii naivity, húževnatosti, vzdelania a prehľadu venezuelských reálií pristupuje ešte slovesný aspekt. Vo svojich úvahách sa vyžíva v prísloviach a porekadlách. Výsledkom je trochu surrealistický mix.
A celkovo také priemerné hodnotenie.
Oto Malý: Mocipánov služobník
Vraj kniha napísaná bez ostychu a bez pardonu. Aspoň na obálke sa to píše. Ale pravdu povediac neviem, čo malo byť dôvodom ostychu a predmetom pardonovania. Čítal som i knihy značne opĺzlejšie.