Trpaslíci

Neležala mi tak dlho v polici. Aj s venovaním autora som celú trilógiu venoval otcovi na Vianoce 2006. Nie ako darček, ktorý druhému venujeme len preto, že naň sami máme zálusk. Máme s otcom podobné preferencie, pokiaľ ide o fantastiku. Mal som pocit, že aj sa mu budú trpaslíci páčiť. A zároveň som počítal s tým, že skôr či neskôr si to prečítam.

Počas pätročnice som na Trpaslíkov nezabudol. Dokonca som si ich dvakrát z otcovej knižnice otvoril a pokúsil som sa do nich začítať. A nešlo to, nebavil ma začiatok, takže som to dvakrát vzdal. Až ma chytili pochybnosti, či som to s darom neminul, či to nebola hovadina.

A tak prišla táto jar a do tretice všetkého ... dobrého. Konečne som bol dostatočne disponovaný na to, aby som začiatok pochopil, uchopil a pokračoval v čítaní. Zrazu to bolo o inom. Dej ma chytil. Klasická fantasy v tom zmysle, že súboj dobra a zla, pritom niekoľko hrdinov putuje za stanovenou úlohou a na záver veľká bitka. Ale...

Mnoho rekvizít a javov je originálnych (t.j. ešte som ich nikde inde nečítal - možno poniektorí super-znalci budú namietať - ale pochybujem). So smrťou si Markus Heitz tiež vôbec nerobí problém - pekných pár hrdinov nechá zahynúť akoby mimochodom, žiadne veľké udržiavanie všetkých obľúbených postáv, aby fanúšikovia chceli aj ďalší diel. Aj štýl je tak akurát. Nič ťažkého, ale to sa v prípade dobrodružne fantasy ani nečaká.

Takže Trpaslíkov jednoznačne odporúčam ... mám už rozčítané i pokračovanie s názvom Vojna trpaslíkov.