Vladimír Šlechta: Krvavé pohraničí

Autor: Juraj Lörinc | 8.8.2011 o 9:09 | Karma článku: 3,56 | Prečítané:  1440x

O tohto autora som už párkrát zavadil pri prezeraní noviniek z českej fantasy scény, ale zatiaľ som od neho nič skutočne nečítal. Vzhľadom ku sklamaniam, ktoré mi pravidelne pripravovala úroveň niektorých slovenských fantasy poviedok, som bol ostražitý. Na druhú stranu taký Fabian ma románmi Invocatio Elementalium a Pestis Draconum pomerne príjemne prekvapil, takže nebol dôvod neskúsiť, odložiť sa kniha dá vždy.

A veru som ju aj odložil, ale až po prečítaní a to prakticky na jeden záťah! (To bola pochvala, ak to je náhodou nejasné.)

Autor vyrobil svoj vlastný svet, svet blízko hranice území niekoľkých rás. Najväčšia časť deja sa odohráva na území ľudí, aleˇsú tu aj ďalšie klasické fantasy rasy: elfovia, trpaslíci alias zwergovia (zdravím pána exministra s touto prezývkou, ktorú som dlho nechápal), orkovia plus niekoľko mnoho rôznych netvorov, ktoré neoplývali veľkou inteligenciou, ich sila bola väčšinou fyzická, prípadne magická.

Tento svet je vo veľkom kvase. Rudenrog, posledné veľké mesto pred hranicami, je záchytným bodom pre ľudských osadníkov, ktorí prúdia na sever, do novoobjavených území. Orkovia stratili svojho vodcu krátko pred udalosťami románu, zwergovia odovzdali vládu nad mestom ľuďom dobrovoľne v rámci spojenectva a elfovia tiež slabnú, lebo... lebo. Každopádne takého kvasiace územie prirodzene priťahuje okrem naivných aj mnoho dobrodruhov v horšom zmysle slova (a to je mierne povedané). Kto je sviňa, prežije.

Prežije hlavný hrdina Floyd Bartlett? Šancu má, ostatne sa práve vracia z poriadne krvavej výpravy na orčie územie. Prežil tam a tak by mal mať v Rudenrogu silné slovo (keďže má šikovné a silné ruky a krvi sa nebojí). Lenže nejde len o prežitie, potrebuje aj niečo vybaviť a to už chce aj trochu tej diplomacie, či už smerom k oficialnym zástupcom svetskej moci alebo smerom k podsvetiu. Ešte že má čo ponúknuť aj jedným, aj druhým.

Mám už z fantasy čo-to odčítané. Vzhľadom k tomu si dovolím povedať, že Krvavé pohraničí neprináša nič extra originálne. Napriek tomu mi výsledný mix prišiel veľmi príjemný. Prakticky žiadna zbytočná vata, jedna príhoda za druhou, občas nejaké to vyloženie udalostí z minulosti, ktoré zároveň vysvetľuje nelogické konanie niektorej postavy alebo zapĺňa zdanlivú dieru v logike deja.

Malý bonus: keď sa človek pozrie na názvy kapitol, tak, ako sú napísané pod sebou na začiatku knihy, automaticky to v ňom evokuje odkazy na mnohé ďalšie knihy či filmy. Skúste sami, ktorý názov vám čo bude pripomínať:

  • Smrt nestvůry
  • Nejlepší Tourainovo kouzlo
  • Hlava, kterou nikdo nechce koupit
  • Historky
  • Smlouvání
  • Stvůry z podzemí
  • Konec lží
  • Orkové! Orkové!
  • Backerův způsob
  • Psí vyzvědač
  • Muž bez jména, jméno bez muže
  • Alexandra
  • Gordonův návrat
  • Poslední sbohem Rudenrogu

Hm?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?