Finále Ceny Fantázie 2011 mojimi očami

Autor: Juraj Lörinc | 5.10.2011 o 23:23 | Karma článku: 4,39 | Prečítané:  1024x

Všetky finálové poviedky sú zverejnené na jednom mieste, aj každá zvlášť (odkazy tamtiež). O víťazovi by mala rozhodnúť verejnosť, pomocou hlasovania na tej istej stránke. Hlasovanie prebieha do 16. októbra 2011. Situácia je podobná ako minulý rok. Všetky som už dočítal a opäť už aj viem, že poloprofesionálna recenzentka Aneta Riddick Čižmáriková sa už vyjadrila. Jej názor si prečítam celý až po zverejnení tohto môjho textu. Stále platí, že píšem z pohľadu normálneho fanúšika SF&F, ktorý má už čo-to prečítané, ale zďaleka nie všetko podstatné, v živote žiadnu uverejniteľnú SF&F nanapísal, len by chcel, ale napriek tomu má svoj názor.

Na úvod snáď varovanie, také dvojnásobné. Na jednu stranu, nižšie uvedenom hodnotení bez začervenania uvádzam mnohé dôležité body dejov jednotlivých poviedok. Preto pokiaľ ste ich ešte nečítali a chcete si ich užiť, ďalej radšej v čítaní môjho článku nepokračujte. Na stranu druhú... ono sa zase až tak veľmi neoplatí. Ani čítať poviedky, ani moje hodnotenie. Heh. No, poviedky sú možno trochu lepšie ako minulý rok... tak v priemere... Koniec varovania.

Prvé tri poviedky nemajú nápad udržateľný v dlhšej forme. Myslím tým formu dlhšiu ako povedzme 4 strany bežným normálnym štýlom v MS Worde, plus-mínus takú minipoviedku. Následky sú rôzne, riešim to nižšie. Naopak zvyšné dve poviedky majú ideu tak akurát na poviedku v rozmere súťaže, takže kritiku v ich prípade musím zacieliť niekam inam.

Ďalší všeobecnejší problém vidím v nadmernom používaní cudzích rečí. I keď jazyková zdatnosť bežného slovenského čitateľa sci-fi sa časom zlepšuje (koľkí sme ako-tak vedeli po anglicky alebo nemecky pred dvadsiatimi rokmi a dnes?), stále je medzi nami veľa ľudí, ktorí sa v mnohých pasážou s nádejou obrátia na Google Translate.



Ivan Čipkár - Mesto na konci času

Veľmi ošúchaný príbeh o umelej inteligencii, ktorá to tu prebrala namiesto ľudí. Celá poviedka je rozťahaná a pomalé uvoľňovanie informácií o skutočnom stave reality je nudné. Veľmi veľa pušiek na stene, ktoré nikdy nevystrelia (napríklad Nemci v bare v Casablanke, ktorých bolo možné úžasne využiť). Vraví sa, že niekedy je cesta cieľ, ale pokiaľ cestujúci celú cestu prespí...

Jozef Frajkor ml. - Príhody a dobrodružstvá Karla Fishera a otca Wilhelma: Veselica pod pašovou šabľou

Ide skôr o pridlhý úryvok z rozsiahlejšieho cyklu, ako hovoria klasici. Podstata úryvku je úplne banálna. Karl Fischer a Wilhelm Richter sa zoznámia a následne prežijú nájazd prenasledovateľov. Kulisy ako Bruselský pašalík alebo Hessenský emirát sú v tomto krátkom texte úplne zbytočné. Samotný spôsob prežitia je tiež banálny, prosto sa skryli a potom s trochou šťastia, trochou prekvapenia a trochou šikovnosti zvládli tých druhých zo zálohy. Keďže sa momentálne hýčkam Šlechtovými fantasy románmi, "Príhody a dobrodružstvá" (uh, oh?) ma nemohli uspokojiť.

Michal Jedinák - Števko

Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch poviedok sa Jedinák rozhodol riešiť nosný mininápad ináč. Veľmi krátka poviedka s koncentrovaným dejom a pointou, ktorá prichádza nečakane. Zhodou okolností som si ju vytlačil tak, že poviedka mi končí presne na konci strany, takže keď som obrátil list, prekvapilo ma, že tam už začína Spádova poviedka. Čo-o? Vrátil som sa k pointe a pomaly rozkódovával indície rozosiate po texte. Musím uznať, že v porovnaní s ostatnými je to temer až profesionálne urobené. Ale!

Ale je to strašný doják. Úplne strašný. Keď už sa do finále nedostala žiadna žena (och, znie to strašne maskulinisticky, ale nech), máme tu aspoň ženskú poviedku ako zo Šarmu. Tomuto nemôžem dať hlas s pokojným svedomím...

Michal Spáda - Sedem dcér poštára z Mittwaldenu

Extrémny prípad, pokiaľ ide o klady a zápory. Samotná idea - musíš vo vlastnom dome v obmedzenom čase nájsť to, čo doňho nepatrí - má výborný rozprávkový nádych. Dodatočná komplikácia v podobe magického samomaskovacieho pôsobenia hľadanej veci je príjemným bonusom. Keby toto bolo spracované jednoduchým spôsobom, neváhal by som, víťaz by bol jasný. Ale... autor to aspoň pre mňa zabil zbytočným rečovým chaosom (nemčina, maďarčina), samoúčelnými (alebo nie?) historickými ukotveniami a istým chaosom v postavách a ich motiváciách. Veľká škoda!

Martin Vlachynský - Cesta do Neba

Sci-fi detektívka, ktorá relatívne originálnym spôsobom spracovala bradatú tému predĺženia života mimo fyzického tela. Ľudia sa dajú nahrať, presnejšie obsah ich mozgov sa dá nahrať, do komplikovaného virtuálneho priestoru a tým si predĺžia život. Lenže firma, ktorá to umožňuje, má problém, lebo jednému jej zamestnancovi precvaklo a tak povolali elitného súkromného detektíva, ktorý to musí (nie má, musí) diskrétne vyriešiť. Jedinou veľkou slabinou poviedky je podľa mňa to, že by problémy s jediným klientom mohli položiť prakticky všemocnú korporáciu. Motivácia zápletky mi prosto nevoňala. Ale ináč môže byť, postup pátrania, dokonca aj súbežne bežiace dejové línie sú vystavané logicky a príjemne sa čítali aj akčnejšie, aj lyrickejšie partie.



Sumárne konštatujem, že na víťaza tipujem Michala Jedináka, ale môj hlas dostane Martin Vlachynský. A teraz si idem prečítať, čo napísala Aneta.






Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?