Dunaj v Amerike

Autor: Juraj Lörinc | 25.10.2011 o 23:13 | Karma článku: 3,89 | Prečítané:  1005x

Román Michala Hvoreckého vyšiel v roku 2010, takže tentoraz som temer na tepe doby. Aby som pravdu povedal, keď som ho bral do ruky, mal som obavy. Ako posledný som od Hvoreckého čítal Pastiersky list pred dvomi a pol rokmi, ale nebyť blogu, ani by som si na to nespomenul. Zato som si dobre pamätal, aká nudná bola Eskorta prečítaná pred temer štyrmi rokmi. Prečo som to teda s Dunajom v Amerike riskol, keď ešte ani prečítanie náhodnej strany odniekiaľ zo stredu knihy ma nijak zvlášť nenadchlo? Možno preto, že som nepoučiteľný optimista.

Ale viete, čo vám teraz prezradím? Že občas ten môj optimizmus vypáli dobre. Fakt, ináč by ma nedržal toľko rokov.

A platí to aj pre knihu, ktorú som si naveľa vzal a začal som ju konzumovať. Zoznámil som sa s Martinom Royom, možno schopným, ale v zásade príliš umelecky založeným vyštudovaným prekladateľom, ktorý sa raz zbalil a vyrazil robiť sprievodcu na dunajskú výletnú loď. Zoznámil som sa s hordou amerických dôchodcov, ktorí si kúpili drahú dovolenku na tejto lodi a svojimi požiadavkami občas privádzajú posádku na pokraj nervov. Ale multinárodná posádka, s ktorou som sa tiež do istej miery zoznámil, vie, kto im dáva chlieb - American Danube Cruises, ADC. A ako správna americká spoločnosť podnikajúca na divokom východe v Európskej únii a ešte východnejšie má svoj povýšený štýl.

Každopádne cieľ posádky je jasný. Klienti by mali na konci plavby do hodnotiaceho dotazníka na všetko odpovedať jediným slovom: excelentné. Takže čokoľvek Martin Roy uvádza, okrášľuje to slovom excelentný, aby sa patrične vrylo účastníko m zájazdu pod kožu: výlet na pevninu, tanečný večierok, jedlo, prekvapenie.

Keď už sme u tej excelentnosti, povedzme si otvorene, či bola kniha až excelentná. Bola? Nebola. Bola dobrá, nie, vlastne chválitebná, ale nie výborná. Celý dej predstavujúci splavenie Dunaja z Regensburgu až temer do ústia do Čierneho mora má na jednu stranu prirodzene lineárny charakter. Ale tiež sú naň navešané flashbacky z predchádzajúceho života hlavného hrdinu (a často aj jeho femme fatale Mony). A splavenie neznamená je len dej, ale aj súbor cestopisných informácií o Podunajsku. Je ich tak akurát, dosť veľa, ale nie priveľa.

Dostávam sa k dvom bodom, ktoré sa mi páčili menej a ktoré tak zabili excelentnosť. Po prvé výskyt zločinu na palube výletnej lode bol podľa mňa zbytočne nastrelený a nedotiahnutý. Už som si niekde prečítal niečo v zmysle, že autor nezamýšľal urobiť z toho detektívku, ani trochu, že chcel len dodať trochu mysterióznej atmosféry. To sa mu možno podarilo, ale mne to tam nesedelo. Po druhé samotný záver. Tiež mi nesedel. Niektoré dejové línie končia neharmonicky, náhle, iné idú svojím spôsobom do stratena, otvorené motívy sa neuzavrú, čitateľ sa nedozvie odpoveď na niektoré otázky, ktoré mu počas čítania mohli napadnúť. Iste, netreba všetko podávať úplne polopatisticky, ale čo je moc, to je moc. V podstate nič nekončí tak akurát.

Napriek tomu v koži amatérskeho pseudokritika knihu ako celok chválim. Oproti spomínanej Eskorte je o niekoľko tried lepšia, hladko čitateľná, informačne bohatá, zároveň zďaleka nie banálna. Slušne zvládnutý námet, až na koniec.



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?