Jonathan Coe: Pár trotlů

Mimochodom, spojenie "minulé storočie" stihlo pre nás, narodených v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, získať zmysel "19. storočie", teda roky 1801-1900. Pre mňa podvedome bolo minulé storočie storočím Julesa Verna alebo ako hovorí klasický film "stoletím páry". Nie je úplne jednoduché si takéto niečo pravidelne vtĺkané do hlavy preonačiť.

A podobne je to s mnohými vecami, ktoré boli bežné v našom detstve. Žiadne mobily. Žiadne počítače. Obmedzený výber televíznych programov. Osobné denníky písané rukou do zošitkov. Práca v školskom časopise ako najvýraznejšia možnosť mladých povedať niečo do sveta. Ostýchavé pokukovanie chlapcov po dievčatách a dievčat po chlapcoch.

Že toto posledné je aj teraz? Iste, ale povedzme si otvorene, že sexuálna výchova - alebo povedzme radšej vedomosti, lebo výchova znie tak disciplinovane - je dnes oveľa otvorenejšia než v osemdesiatych alebo aj sedemdesiatych rokoch.

Toto platí nielen pre Slovensko, ktoré bolo na východ od železnej opony. Školské a občas aj mimoškolské laskové vzťahy sú veľkou témou, ktorú Pár trotlů rieši. Vlastne nerieši, aj to je moderné slovo, ktoré sa vtedy nepoužívalo ("Neřeš!"), skôr teda len zaznamenáva. Z romantickej témy na mňa zavanula nostalgia, nakoniec, ako človek za Kristovými rokmi som už mnohé z toho zabudol, aj keď osobne si nemám na čo sťažovať, he.

Mierne mrazivo súčasnou je téma politickej situácie. Hovoríme o Birminghame a vlastne celej Británii 70. rokov, ehm, minulého storočia. A prebal zase charakterizuje: [doba,] kdy se nestálá britská politická garnitura musela vyrovnávat s vlnou stávek, atentáty Irské republikánské armády či rasovou nesnášenlivostí. Tyto problémy se v románu víc dotýkají rodičů než chlapců samotných ...

Čiže dnes sa ma ako rodiča dotýkajú naše problémy a stále častejšie sa hovorí, že dobre už bolo. Štrajky sa rozbiehajú, rasovú neznášanlivosť tu máme, atentáty ... budeme hovoriť o šťastí, keď v blízkej budúcnosti nič také nebude. Poviem to stručne - kadekto v knihe dostal cez držku a "pozitiva a sociální jistoty" (dnes som samý filmový citát) sa ukázali byť neistejšími než sa zdalo.

Všetko toto prebal predosielal a vnútro knihy sľub dodržalo. Čo však nikde nebolo spomenuté a čo som objavil až po začítaní sa, to je skoro všadeprítomnosť humoru. Kvalitného na všetky spôsoby. Niekedy smiech cez slzy, niekedy ordinérny humor prekladaný vulgarizmami, ale aj suchý anglický. Dám príklad.

=======================================

Na večeru prišli štyria: väčší šéf Jack Forrest, menší šéf Colin Trotter, väčší odborový boss Bill Anderton a nižší odborový boss , Roy Slater.

"To je teda nářez, co?" šťouchl Roy Billa prudce do žeber, když si pročítali jídelní lístky v červených kožených deskách. Tou dobou už seděli v restauraci Berni Inn, na Stratford Road.

"Aby ses neposral, Slatere," odpověděl Bill a vytáhl brýle na čtení. "Jestli sis nevšiml, v tomto oboru se obědy zdarma nepěstujou."

"V tomhle případě se ovšem mýlíš," řekl Jack. "Všichni jste mými hosty a můžete si objednat, co chcete. Účet za dnešní večer hradí společnost British Leyland Motor, takže na cenu nehleďte. Jen si dejte chlapi. Popusťte uzdu fantazii."

Roy si objednal hovězí filety a hranolky. Colin si objednal hovězí filety a hranolky, Bill si objednal hovězí filety, hranolky a hrášek a Jack, ktorý strávil dovolenou v jižní Francii, si dal hovězí filety, hranolky, hrášek a houby - bylo to světácké gesto, které na ostatní udělalo dojem.

=======================================

Dajme si ešte jeden krátky citát. Najmladšie dieťa rodiny Trotterovcov Paul je predčasne duševne vyspelým. Potiahli ho súrodenci, ako to býva, ale on sa aj tak svojím spôsobom vymykal.

"Matko," ozval se Paul, když u přinesla limonádu, "proč vlastně odebíráme tyhle noviny?"

Sheila ho počastovala podivně zlobným pohledem. Už mockrát mu přikázala, aby jí říkal "mami", ne "matko".

"Ani nevím," odpověděla, "A proč bysme je neměli odebírat?"

"Protože jsou plný," řekl Paul, který listoval novinami, "triviálních hovadin."

Ben a Lois se neubránili smíchu, "Já myslela, že triviální je něco s třetihorama," řekla Lois.

"Ona zřídka vídaná triviála," zadeklamoval Benjamin a zaskřehotal jako nějaká třetihorní obluda.

=======================================

Na papieriku mám vypísaných tucet ďalších miest, ktoré by stáli za citovanie z toho alebo onoho dôvodu, ale prečo by som vám mal vopred zmenšovať zážitok z knihy?

Lebo mňa nadchla (a ako môžete vidieť z nižšie odkazovaných recenzií, odborníci majú podobný názor). Je to kniha, ktorú môžem s pokojným svedomím odporučiť všetkým, ktorých oslovil ideový obsah, ktorý som tu načrtol. A možno aj mladším, ktorí možno len tušia, ako vyzeral svet, ehm, ehm (nejde mi to do hlavy) minulého storočia.