Speckmannove miniatúry

Narodil sa 21. augusta 1913 a medzi týmito dvomi dátumami sa okrem iného stal medzinárodným majstrom v šachovej skladbe, pričom v Albumoch FIDE získal 58,17 bodu. To nie je málo.

Osobne som sa s jeho menom prvý raz stretol v začiatkoch svojej záľuby v kompozičnom šachu, konkrétne v niekoľkých sovietskych knihách venovaných miniatúrkach. To sú šachové úlohy, v ktorých je na šachovnici najviac sedem kameňov. V bývalom Sovietskom zväze sa pestujú relatívne dosť napriek nebezpečenstvu predchodcovstva a kade-tade po svete sa nájdu i ďalší ich ctitelia. Osobne medzi nich nepatrím, ale ako sa hovorí, dobrá miniatúrka nemôže byť zlá. Keď sa zadarí, dá sa do nich vložiť veľmi zaujímavý obsah. (Neskromne poukazujem na jeden zo svojich úspechov .)

Predmetné číslo Die Schwalbe je teda sčasti venované pamiatke Wernera Speckmanna a ja som z neho vybral na ukážku až tri jeho miniatúrky, ktoré vysvetlím. Podľa mňa zaujímavý obsah majú, posúdiť môžete sami. K nim pridám jednu superminiatúrnu dvojťažku na riešenie, taký malilinký oriešok.

Problém č. 217 má nasledovnú logiku. Biely by chcel hrať 1.Je6? s hrozbou 2.Jc7# ale čierny má v takom prípade silnú obranu 1...Jd5!. Nestačí ani vyčkávací ťah ako napr. 1.Sa2? kvôli inej obrane 1...Jc6!, keď po 2.Jd6 príde 2...Je5+! .

Tak sa ukazuje, že aj biely kráľ sa musí zapojiť a to nemôže hocikam. Po ťahu na čierne pole by dostal šach jazdcom, ktorý by sa následne vrátil na e7 a biely nestíha. Z bielych polí prichádza do úvahy f3 - teda pokus 1.Kf3? - ale to je vyvrátené rovnako 1...Jc6!. Ďalšou možnosťou je pokus 1.Kh5?, keď po 1...Jc6 nasleduje beztrestné 2.Je6 s následným matom 3.Jc7#, ale čierny má novú účinnú obranu 1...Jxg8! .

Ostáva teda paradoxne pôsobiace 1.Kh3!, keď po ľubovoľnom ťahu čierneho jazdca príde priamo mat strelcom, po lepších obranách 1...Jc6, Jxg8 a aj po 1...d5 príde 2.Je6 a 3.Jc7# .

Taký nenápadný ťah je riešením, kto by to povedal.

Plány bieleho v probléme č. 218 sú jednoduché. Dať dámou šach na h-stĺpci, na čo môže čierny hrať buď Vh2, po čom nasleduje Dxh2#, alebo Kg1, po čom nasleduje mat dámou šikmo na 1. rad. Lenže mu kadečo zavadzia.

1.Dh7+?? nejde kvôli čiernemu pešiakovi g6, 1.Dh4+? nejde kvôli Sg3, takže čierny môže hrať 1...Kg1!

Ukazuje sa však, že Sg3 má istú voľnosť vo svojom pohybe, pretože ide najmä o tom, abu držal h2, naopak f2 sa nemusí venovať až tak urputne.

Riešením je 1.Se5!, po čom už hrozí 2.Dh4+ Vh2 3.Dxh2#, 2...Kg1 3.De1# (De1 si f2 kryje sama). Čierny má obranu: 1...g5 kryje h4. Ale už je asi zrejmé, že čierny sa poškodí tak, že odíde pešiakom z línie e4-h7. Nejde však ešte hneď 2.Dh7+? Kg1 3.Db1+ kvôli 3...Kf2! - aha! Preto je správny iný druhý ťah bieleho 2.Sg3!, nečakaný návrat. Teraz hrozí už nebrániteľné 3.Dh7+ Vh2 4.Dxh2#, 3...Kg1 4.Db1# .

Už toto je na miniatúrku znesiteľný obsah. Ale v úlohe je ešte trochu viac. Prečo nevychádzajú zdanlivo rovnaké ťahy 1.Sb8?, 1.Sc7? alebo 1.Sf4?

1.Sf4? je predsa len niečo iné. Biely totiž otvorí líniu h4-e1, ale zároveň zatvorí líniu e4-h4. A nič nehrozí! Čierny napriek tomu nemôže hrať hocičo. Keby potiahol pešiakom z g6, tak príde návrat ako v riešení a keby sa pešiakom z e7 ponáhľal ťahom na e5, biely sa tiež vráti strelcom na g3 a ukáže sa, že čierny už musí otvoriť líniu b1-h7. Preto vyvracia jedine 1...e6!

Naopak po 1.Sb8? sa biely poškodí tak, že strelcom prekročí pole e5 a je možné ho tam aj prerušiť ťahom 1...e5!

Okrem spomínaného plánovania útoku a návratu je teda v úlohe spracovaný aj bohato motivovaný výber prvého ťahu.

V probléme č. 219 sú karty rozdané veľmi jasne. Biely kráľ s dvomi čiernymi pešiakmi má kvalitne pod kontrolou čierneho kráľa, ostáva súboj bieleho strelca a veže. Bielym tromfom je možnosť hroziť mat po dlhej diagonále, čiernym hrozba šachu vežou po 1. rade, po čom by biely kráľ musel vypustiť svojho čierneho kolegu.

Tri analogické pokusy bieleho nevychádzajú:

• 1.Se2? hrozí 2.Sf3#, 1...Vf6!,

• 1.Sd3? hrozí 2.Se4#, 1...Ve6!,

• 1.Sc4? hrozí 2.Sd5#, 1...Vd6!, nie však 1...Vb5? 2.Sxb5 ~ 3.Sc6#.

Bielemu ostáva jediný zmysluplný prvý ťah 1.Sc8!, ktorý aj má konkrétnu hrozbu 2.Sf5! a čierny sa už neubráni matu druhým ťahom (2...Ve6 3.Sxe6, 2...Vf6 3.Se4+ a tak). Po slabej obrane 1...Vb5 príde tiež krátky mat 2.Sg4 a sme v niečom podobnom ako v krozbe.

Sú tu však dve lepšie obrany.

1...b3 odblokuje b4 pre vežu, no biely napriek tomu pokračuje ako v hrozbe 2.Sf5!, po čom nasleduje logicky 2...Vb4. A teraz príde (samozrejme) 3.Sh3! s hrozbou 4.Sg2# a doteraz použitým trikom analogické 3...Vg4 4.Sxg4 ~ 5.Sf3# .

Obrana 1...Vb8 je fikanejšia, lebo počíta s tým, že čierna veža bude na 8. rade ďaleko od útočiaceho bieleho strelca. Preto biely postupuje v tomto prípade obozretnejšie ťahom 2.Sd7! s hrozbou 3.Sc6#, pričom čiernemu nestačí teraz brániť sa z c8. A keď sa vežou vráti na b6, dostáva sa k slovu pôvodná hrozba o ťah neskôr (čiže tak akurát): 3.Sf5! hrozí 4.Se4#, 3...Ve6 4.Sxe6 ~ 5.Sd5#, 3...Vf6 4.Se4+ Vf3 5.Sxf3# .

Biely teda v krásnom súboji naplno využije diagonálu b7-h1, zatiaľ čo nepripustí čierneho k tomu, aby mohol šachovať po prvom rade. Z pohľadu už spomínanej novonemeckej školy je v úlohe spracovaná viacnásobná rímska téma, ale čo tam po tom, pre bežného konzumente je podstatné, že je to pekné.

Ostáva problém č. 220 , ktorý sa napriek svojmu minimalizmu dostal aj do Albumu FIDE, čo je jedným z najvyšších vyznamenaní, aké sa úlohe môžu dostať. Miniatúrky a iné ľahkotonážne úlohy to majú oveľa ťažšie, lebo majú obmedzené prostriedky v porovnaní s úlohami s (prakticky) neobmedzeným počtom kameňov.

Aj keď táto úloha sa do Albumu dostala asi práve vďaka minimalizmu. Spracúva totiž známu a populárnu tému extrémne úsporným spôsobom, akonomickejšie to už prosto v dvojťažke nejde.

Na riešenie je jednoduchá, takže nech sa páči.