Jaroslav Mostecký: Archivář

Autor: Juraj Lörinc | 17.1.2012 o 21:36 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  539x

Nespomínam si, že by som v poslednej dobe čítal podobnú knihu. Ide o sci-fi román menšieho rozsahu (odhadom 120 strán rozmeru o kúsok väčšieho ako A6), v ktorom sa súčasne nachádza päť samostených poviedok. Jedna ho uvádza ako prológ, ostatné štyri poviedky si postupne prečítajú postavy v knihe a prakticky vôbec s dejom románu nesúvisia. Až na to, že čítanie sci-fi poviedok je prísne zakázané.

Prečo? Asi preto, že by mohli obsahovať závadné myšlienky. A ostatne, čo sa majú mladí chlapci v kláštore čo zaoberať nejakými svetskými brblaninami, treba riadne pracovať, modliť sa a bojovať o spásu duše svojej i ostatných.

Zámerne som mierne uštipačný, Mostecký je ironickejší. V záverečnom slove to ostatne hovorí celom jasne. Neverí, že by kresťanstvo bolo učením tolerancie a lásky, ako sa už dosť dlhú dobu snaží prezentovať. Aj za to zlé nemôžu len konkrétni zlyhavší jedinci.

Samotný dej Archiváře sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti. Zem je zničená, doslova sa rozpadla následkom vojen. Ľudstvo prežíva v prvom rade na terraformovanom Marse, napríklad v podobe sekulárnych mestských štátov a nájde sa aj katolícke územie s tvrdým náboženským zriadením. Deti sú od istého veku vychovávané v kláštoroch a následných životných partnerov im určuje štát.

Nečudo, že chlapci majú chuť na zakázané ovocie, pašované zo sekulárnych území. Tajný čitateľský krúžok v jednom kláštore prerastie do niečoho väčšieho. O tom je román, povedzme taký priemerný.

A poviedky?

Vezmem ich od najslabšej po najlepšiu, samozrejme podľa môjho vkusu.

Já, Spasitel si dva týždne po prečítaní pamätám len matne. Nejaká vodná story to bola.

Odpustkář bol celkom zaujímavý, teda ako štart do celej knihy. Záver očakávateľný a bohužiaľ ma neuspokojil spôsob, ktorým autor nahodil niektoré nápady, aby ich vzápätí nechal odplynúť bez využitia. Dej je príliš strmý.

Jednu modrou za tři lišky by som už zaradil do pozitívneho. Predstavte si modrú kožušinu. Ale fakt úplne modrú. Krásnu. Nie farbenú, prirodzene modrú z prirodzene modrého zvieraťa. No, zvieraťa... Každopádne kožušinárske príbehy zo severných teritórií naberajú na grádoch, keď sa odohrávajú v novej dobe ľadovej na území niekde u Kaspického mora a kozáci nie sú len tanečníkmi, ale už zase bojovníkmi.

Sekyry na Viole stínajú stromy, ktoré v rozpore so známym porekadlom rastú do neba. Samotná myšlienka dvojplanéty spojenej lesom zakorenenom na oboch stranách je dostatočne šialená a relatívne dobre zasadená do miestnej reality - prečo?, ako?, čo z toho vyplýva? Navyše hlavný hrdina, jeden z rubačov (zdráham sa napísať drevorubačov, lebo mne to skôr pripadalo ako rúbanie na predku v bani) sa dostane k informáciám, ktoré dobre fungujúci stereotyp celkom slušne narušia. Príde na ďalšie odpovede, na otázky, ktoré si nikto nikdy ani nekládol.

Železný kačeny sú také špeciálne loďky, ktoré dokážu plávať na mori na jednej planéte. Nie chvíľu, ale dlho. Krátko dokáže plávať každá loď, ale bujón (prvotná polievka evolúcie) je žieravina typu Votrelcove sliny. Prežerie úplne všetko. Niečo skôr, niečo vydrží dlhšie. A práve to, čo vydrží dlhšie, si na seba natierajú iné loďky, ktoré sa snažia vyhrať regatu. Ak vydržia celú trasu odolávať bujónu (nedajbože chytiť vlnu na palubu alebo spadnúť do mora) a vyhnú sa kačenám, nehynúca sláva a peniaze patria celej preživšej posádke.

Celkovo celkom dobré. Spojenie poviedok a románu bolo síce dosť násilné, ale dá sa to tolerovať.



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?