Dostala. Celkom ma to potešilo, lebo som jej výberu z môjho zásobníka neuverejnených úloh venoval istý čas. V zásobníku mám momentálne viac ako 100 hotových kusov a kandidátov na novoročnú úlohu bolo aspoň päť. Cieľom bolo, aby bola niečím zvláštna, neobyčajná, ale zároveň nie neprístupná širšej mase skladateľov a riešiteľov. Podarilo sa.

Ale nie o mojej novoročnej úlohe má byť v prvom rade tento článok. Totiž prvé prelistovanie** čerstvého The Problemistu pre mňa zvyčajne znamená najmä prezretie Selected problems***, ďalej publikovaných rozhodnutí súťaží a nakoniec rýchle prezretie článkov.

Z nich ma tentoraz dosť zaujal článok Michaela McDowella o obyčajných dvojťažkách v miniatúrnom prevedení. Teda o úlohách, v ktorých je na šachovnici najviac sedem kameňov. Ako sa hovorí, menej figúr, menej starostí... ale keď je tých figúr primálo, môže byť starostí aj priveľa. Skladateľ to rozhodne nemá ľahšie, keď sa pri stvárnení svojej myšlienky materiálne obmedzí.

Článok sa konkrétne venuje takým miniatúrnym dvojťažkám, v ktorých dávajú mat najmenej štyri rôzne biele kamene. Teda, nemusia ony priamo šachovať, ako demonštruje aj úloha č. 221.

Problém č. 221 Alexandr Andrejev^ Tvoja suďba 1996 Mat 2. ťahom (5+2)

Z postavenia diagramu sa dá rýchlo vycítiť, že pole g7 obsadené vežou je pre bieleho kritické. Pokusy premeniť pešiaka zlyhávajú – premena na strelca i dámu znamená pat, 1.f8J? s pokrytím g6 síce pripraví mat na branie na g6, ale nepokryje g7. Jd8 sa ku g7 vôbec nedostane. Ostáva len dáma a keďže tá si musí hľadieť aj g6, ako prvý ťah vychádza 1.Df6! s hrozbou 2.Dg5#.

Každý ťah veže je prirodzene obranou proti tejto hrozbe, lebo tak sa preventívne odblokuje g7, ale zároveň sa tak rozohrá štvorica bielych kameňov.

Najbanálnejší a očakávaný variant je 1...Vxf7 2.Jxf7#. Krajšie už je 1...Vxg6 2.Dh8#, keďže ťah veže v sebe spája odblokovanie g7 a zablokovanie g6 – odborne povedané forma a antiforma motívu blokovania v jednom ťahu.

Osobne sa mi ešte viac páčia varianty, v ktorých sa rozohrajú pešiaci. 1...Vg8 vedie predsa len k premene Pf7, ale na inom poli 2.fxg8J#! A nakoniec po 1...Vh7 nasleduje batériový mat 2.g7# (nie však 2.gxh7+ Kxh7!). V tomto poslednom variante je opäť spojené blokovanie a odblokovanie.

Nie je toho málo na miniatúrku a to som zatiaľ vedome ignoroval najplastickejšiu tému celej úlohy: kríž čiernej veže. Presne o tejto téme som písal pred piatimi rokmi. Úlohy tam uvedené sú ťažké váhy, každá aspoň s 20 kameňmi, č. 221 je oproti nim mušia váha.

Problém č. 222 Ruzvelt Martsvalašvili^ Aragri 1993 Mat 2. ťahom (5+2)

Úloha č. 222 sa k téme článku postavila neštandardne. Štyri biele figúry matujú len v troch variantoch. Je to vôbec možné? Skúsite to uhádnuť predtým, než sa dočítate k zlomovému miestu v riešení? Nepomôže vám pohľad na diagram? Možno áno.

Riešenie začína ťahom 1.Dd4!, ktorý zastaví čierneho pešiaka a nič nehrozí. Predsa len, čierny kráľ má tri voľné polia f3, h3 a h1, len dáma z f1 by ich vedela zároveň pokryť a pritom aj šachovať kráľa, ale z d4 na f1 cesta nevedie. Preto ide o úlohu s čiernou nevýhodou ťahu, po slovensky sa tomu hovorí tempo a v medzinárodnej reči zugzwang. Čierny dostane mat preto, lebo musí potiahnuť.

Možnosti sú jasné. Po 1...Kxh1 príde 2.Dg1#. Po 1...Kh3 nasleduje 2.Sf1#. A po 1...Kf3?

Vidíte mat? Som si istý, že niektorí už áno, ale vôbec by som sa nečudoval, keby vám 2.0-0# uniklo. Robiť rošádu v takejto pozícii je, ehm, raritné^^. Každopádne práve pri rošáde sa hýbu naraz dva kamene. A to je riešenie drobnej záhady starej asi tri odstavce. Otázka je, či biely vôbec môže robiť rošádu. Existuje na ňu odpoveď prijatá v šachových úlohách ako úzus: Každá strana môže robiť rošádu kráľom a vežou, pre ktorých sa nedá jednoznačne dokázať, že sa od začiatku partie po postavenie diagramu nepohli^^^. Inými slovami, rošádu neslobodno robiť len vtedy, pokiaľ sa dá dokázať o veži alebo o kráľovi, ktorí by ju chceli robiť, že sa museli pohnúť.

V úlohe č. 222 sa nič také dokázať nedá a preto je rošáda v poriadku.

Problém č. 223 Zsigmond Schuster La Stratégie 1891 Mat 2. ťahom (5+2)

Ostáva úloha na riešenie č. 223. Okrem iného dokumentuje, že téma dnes spomínaného článku z The Problemistu bola spracovaná už pred viac 120 rokmi. Zlé jazyky by mohli povedať, že ako obyčajne pod slnkom nič nového už dlho nebolo, ale našťastie je tu protiargument, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté – a často ani nebýva. To dokazuje celé trojica dnešných úloh, ktoré tú istú voľnú tému spracovali veľmi odlišne s rôznymi doplnkami.

A čo je pekné na úlohe č. 223? Mne sa osobitne páči prvý ťah, vám sa môže niečo iné.

---

Poznámky pod čiarou.

* - The Problemist je dvojmesačník, ktorý vydáva British Chess Problem Society. Je považovaný (podľa mňa oprávnene) za jeden z najlepších časopisov kompozičného šachu vôbec a to už dlho. Mám v archíve od roku 1991 už nepočítane čísel, spočiatku len sporadicky, keď mi uverejnili nejakú úlohu alebo keď som sám rozhodoval nejakú ich súťaž, od roku 2008 som predplatiteľom.

** - A inokedy príde druhé prelistovanie, tretie, štúdium toho, čo ma zaujalo, riešenie úloh, ktoré mi pripadajú vcelku nádejné atd. Niekoľko hodín kvalitnej zábavy (teda aspoň pre mňa) a v dlhšom časovom horizonte sa k starým časopisom tiež možno vracať (a skutočne to aj robievam, keď hľadám inšpiráciu).

*** - Selected problems je rubrika, v ktorej experti na príslušnú oblasť vyberú niekoľko kvalitných úloh z posledného obdobia z celého sveta a štýlovo ich okomentujú. Okrem samotnej kvality úloh, ktoré obyčajne stoja za štúdium v každom oddelení, nielen v tom mojom, si všímam, koho úlohy sú vlastne vybrané. Vždy ma poteší, keď je medzi nimi niekto zo Slovenska alebo niekto z iných mojich priateľov – tentoraz tam máme dvakrát Petra Gvozdjáka (jedna z nich je jeho skvelá trojťažka č. 214) a navyše Tichomíra Hernádiho, áno, presne úlohu č. 215, ktorú som tiež nedávno komentoval v blogu. Christopher Jones o nej napísal: It is a particular honour to win a prize when the judge is Chris Feather! So 215 is worthy of close attention. As Chris says in his judgment: "A single orthogonal corner-to-corner bK walk would of course not be new, nut to double it with good unity in the mates and interesting white play is a significant original achievement in imagination and technique...the necessary captures in no way detract from the achievement." It must have given the composer great satisfaction to find a way to combine withou twinning the mechanisms that render these bK-walk solutions unique.

^ - Paradoxne, pokiaľ ide o úlohy č. 221 a 222, v časopise sú uvedení iní autori než tu v blogu. Totiž, keď som vybral tri úlohy pre tento článok, pozeral som si aj ich konštrukciu a narazil som na zaujímavé možnosti v úlohe č. 222. Napísal som o tom e-mail autorovi článku Michaelovi McDowellovi, ktorý mi za pol dňa odpísal a zároveň mi oznámil predchodcov k dvom z troch vybraných úloh, ktoré mu medzitím oznámili iní čitatelia. Nuž tak, informácie sa dnes presúvajú oveľa rýchlejšie než povedzme pred 10 rokmi. A pôsobenie v oblasti mniatúrok so sebou prináša stále väčšie riziko predchodcovstva.

^^ - Keď už sme u rošády v šachových úlohách, moje dosiaľ najpamätnejšie stretnutie s ňou bolo v roku 1991 na Stredoškolských šachových hrách v Martine. V rámci nich prebiehala ako jedna disciplína aj riešiteľská súťaž, na ktorú každá škola nominovala jedného účastníka. V tom čase som ešte neskladal, ale už som aktívne riešil v stálej súťaži Šachového umenia v časopise Československý šach. Takže som nielen bol nominovaným, ale podarilo sa mi skončiť na 2. mieste, keď som odovzdal riešenia za menej ako hodinu pri dvojhodinovom limite. (O výsledku vtedy vyšla správa v rubrike v Nedeľnej Pravde.) Zostávajúci čas som sčasti strávil na balkóne nad sálou, kde sa riešilo a zhora som, aj so spoluhráčmi z družstva, sledoval snaženie trápiacich sa riešiteľov dole. Jedna z úloh, myslím, že to bola trojťažka, pri malom počte kameňov tiež využívala rošádu, konkrétne bielu dlhú. K povznesenej nálade hore na balkóne rozhodne prispievalo aj to, ako sme videli niektorých riešiteľov s ľavými rukami položenými na šachovniciach medzi vežou a kráľom... že tak tú rošádu nezbadajú ani do súdneho dňa.

^^^ - Oprava chyby, pozri v diskusii tentoraz úplne seriózny komentár Martina Marušica.