Metro 2033

Autor: Juraj Lörinc | 13.4.2012 o 23:03 | Karma článku: 5,26 | Prečítané:  900x

Už odmalička ma fascinovalo moskovské metro. Nieže by som s ním mal akékoľvek osobné skúsenosti. Ale plánik liniek metra priložený k mape Moskvy a odložený v kôpke rodičovských máp mal svoje neopísateľné čaro. Koľko liniek. Koľko prestupných staníc! Komplikovaná schéma. A keď si človek predstavil, že to nie sú len také hocijaké guličky a spojnice, ale celé obrovské stanice a tunely, padala na mňa posvätná temer až hrôza.

V Moskve som ešte stále nebol, ale mal som príležitosť ochutnať iné metrá. Z tých najväčších najmä londýnske, trochu aj newyorské a parížske, plus zopár ďalších. Aj Londýn bol úžasný, ale čo naplat, inými očami vidí svet desaťročný chlapec a tridsaťročný mladý muž. Moskva ostáva Moskva.

A teraz si predstavte príbeh, ktorý sa odohráva zväčša práve v moskovskom metre. Číslo z mena knihy je rok a máme dočinenia s postapokalyptickou spoločnosťou v tejto dobe. Je po katastrofe, na zemskom povrchu je všelijaké zamorenie, ktoré normálnym ľuďom znemožňuje len tak vychádzať. Odvážia sa tam len stalkeri - toto meno má v podstate rovnaký význam ako v Pikniku u cesty Strugackovcov. Tí, ktorí chodia do zóny brať veci.

Okrem zamorenia chemického či rádioaktívneho je na povrchu zamorenie aj biologické. Nejde len o nejaké baktérie - stačilo pár rokov v agresívnom prostredí a povrch je zamorený úplne novými živočíšnymi druhmi. Niektoré sa možno vyvinuli aj z človeka, takže vykazujú silné známky inteligencie. A práve jeden takýto obludný druh, tzv. "čierni", ohrozujú jednu zo staníc metra, konkrétne VDNCh. Preto sa jeden z jej obyvateľov, mladík Arťom, vydáva na cestu do jedného z centier celého metra, aby sa tam pokúsil nájsť riešenie zapeklitej situácie stanice. A v podstate väčšina knihy je o jeho putovaní po jednotlivých staniciach.

Vonku je peklo, v metre je nebezpečno tiež. Ľudia žijú v zásade na staniciach, cez tunely len prechádzajú a to niekedy s veľkým rizikom s ohľadom na nevyspytateľné obtiaže. Stanice sú ako malé mestá, či dokonca štáty s niekoľkými stovkami obyvateľov. Prebieha čulý medzistaničný obchod, stanice sa združujú do spoločenstiev. Známa Okružná linka tvorí veľmi bohaté obchodné spoločenstvo Hanza, nájdu sa spoločenstvá výrobné, na červenej linke vládne komunistické zriadenie, tri stanice vytvorili Štvrtú ríšu, mnoho staníc ovláda mafia... a niektoré stanice sú prosto opustené z najrôznejších dôvodov.

Poďme od opisu reálií k nejakej všeobecnejšej charakteristike. Každá stanica má svoje vlastné obranné línie pár stoviek metrov v tuneloch. Tvária sa ako zčasti sebestačné spoločenstvá, sčasti ako závislé na obchode. Napriek rozľahlosti moskovského metra sa mi zdá dosť nepravdepodobné, že by v prostredí staníc a tunelov mohli dlhodobo prežívať také veľké počty ľudí. Iste, hlavnými konzumovanými mäsami sú bravčové a potkanie. Niektoré strelivo sa dá upotrebiť opakovane. Ale, ale, ale...

Pokiaľ ide o podstatu nebezpečenstiev číhajúcich na obyvateľov, je to zaujímavý mix aj dnes predstaviteľných problémov v tuneloch (potkany, plyn, zatopenie, únoscovia atd.), potenciálne predstaviteľných (obludy) a ťažko predstaviteľných (keď vstúpi do hry nejaká tá mágia, nech už je jej zdrojom čokoľvek). Zčasti ide o obyčajný dobrodružný román zasadený do nejakých konkrétnych kulís, ale mnoho pasáží je veľmi špecifických pre metro.

Kniha sa rozbiehala trochu ťažkopádne, ale od takej tretiny som sa od nej už odtrhával len ťažko. Takže dosť dobré. Dávam ešte krátky úryvok z prvej tretiny knihy, keď ešte všetko bolo relatívne normálne, ale už dostatočne zlé.



Arťom si všimol, že bez ohľadu na toto ubezpečenie sa priestor okolo rozprávajúceho vyprázdnil, hoci miesta okolo vatry nebolo až tak veľa, všetci sedeli nahusto, plece pri pleci.

"Dlho si sem šiel, bratku?" neveľmi hlasno, ale zreteľne sa opýtal plecnatý bradáč v koženej veste.

"Už je to tridsať dní, ako sme odišli z Aviamotornej," odpovedal chudý a nepokojne naňho pozeral.

"Takže mám pre teba novinky. Na Aviamotornej je mor. Mor je tam, chápeš?! Hanza uzatvorila aj Taganku, aj Kurskú. Karanténa sa to volá. Mám tam známych, občanov Hanzy. A na Taganke aj na Kurskej sú v priechodoch guľomety a na všetkých, čo podídu na úroveň dostrelu, spustia paľbu. Dezinfekcia sa to volá. Niekto má inkubačnú dobu týždeň a niekto aj viac, keď sa tam predsa len zaniesla nákaza," povedal a nepríjemne znížil hlas.

"Ale čo ste chalani? Veď ja so zdravý! Však pozrite!" chlapík vyskočil z miesta a začal zo seba nervózne stŕhať vatovanú vetrovku a neuveriteľne špinavé tričko, náhlil sa, lebo sa bál, že ich nestihne presvedčiť.

Napätie narastalo. Vedľa chudého chlapa už nezostal nikto, všetci sa zhrčili na druhú stranu vatry, ľudia sa nervózne rozprávali a Arťom zachytil tiché šťukanie poistiek. Spýtavo pozrel na Chána a prehodil si nový samopal z pleca do bojovej pozície, hlavňou dopredu. Chán zachovával mlčanie, ale posunkom ho zastavil. Potom sa rýchlo zdvihol, nečujne sa vzdiali od vatry a Arťoma ťahal so sebou. Vari po desiatich krokoch zastal a ďalej pozoroval, čo sa deje.

Náhlivé, nepokojné pohyby vyzliekajúceho sa vyzerali vo svetle vatry ako nejaký šialený praveký tanec. Hovor v dave stíchol a dejstvo pokračovalo v zlovestnom tichu. Nakoniec sa mu podarilo zbaviť bielizne a víťazoslávne vykríkol:

"Tak pozrite! Som čistý! Som zdravý! Nič nemám! Som zdravý!"



Čo myslíte, bol?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?