Smrt má kola

Zostavovateľ Peter Haining dal dokopy exkluzívnu antológiu 19 poviedok, ktoré spája niekoľko aspektov. Jednak sú všetky zo žánrov sci-fi, horor a prípadne detektívka bez nadprirodzeného aspektu. Vo všetkých ide o život. A vo všetkých hrá mimoriadne dôležitú (ak aj nie hlavnú) úlohu automobil.

Keď vravím, že antológia je exkluzívna, má to až dva dôvody. Medzi autormi poviedok nájdeme mnohé veľké mená, ktoré vedia písať a dokázali to nespočetnekrát. Stephen King, Roger Zelazny, Roald Dahl, Jeffrey Archer, Harlan Ellison, a tak ďalej, a tak ďalej. Medailóniky pred poviedkami zoznamujú aj s menami, ktoré čitateľ nepozná.

Druhá vec je, že vybrané poviedky sú svojím spôsobom významné. Povedzme taký Souboj od Richarda Mathesona. Stačilo pár odstavcov, aby som pochopil, že ide o predlohu filmu, ktorý ma svojho času šokoval v pozitívnom zmysle. Pamätám si ako dnes: v televíznom programe som zahliadol film Duel , ktorý režíroval už v roku 1971 Steven Spielberg. Hm, vravím si, to bolo ešte pred mojím narodením a Spielberg, no pozrime sa. Takže som sa pozeral s otvorenou sánkou na obsadením komornú drámu chlapa cestujúceho púšťou osobným autom za biznisom. Na tejto ceste sa stretne s cisternou, ktorá mu znepríjemňuje život, ak to môžem povedať takto jemne. Ostatne, pozrite si trailer:



Pozerám, že niekto dal na youtube aj celý film, nuž pokiaľ chcete, odporúčam silno. Film je úplne iný ako mnohá novšie Spielbergove filmy, ale podľa mňa fantastický.

Marí sa mi, že už som niekde inde čítal poviedku Stopař od Roalda Dahla, čo mi však došlo až u pointy. A to je asi tak všetko, pokiaľ ide o moje doterajšie znalosti textov v zbierke. To je koniec-koncov fajn, čerstvé mäso je vždy lepšie.

Ťažko haniť, preto radšej zdôrazním to, čo sa mi obzvläšť páčilo.

Joe Lansdale píše o aute, ktoré nebolo vyrobené v Detroite. To bolo svojho času v Amerike svojím spôsobom rarita. Až na to, že ono auto asi nebolo vôbec vyrobené v USA, lebo na ňom jazdil Smrťák.

Jeffrey Archer dáva čitateľovi dobrú radu pre bezpečnosť - nikdy nezastavovať na diaľnici. Hrdinka jeho poviedky to samozrejme porušila a samozrejme z toho vznikol problém.

Ramsey Campbell opisuje úsek častých nehôd. Známe sférické zrkadlo je tu postavené do vlásenky, v ktorej sa furt zrážali oprotiidúce autá. Myslíte, že to pomohlo?

V podstate celá posledná časť knihy venovaná budúcemu autogeddonu je mrazivá. Koniec-koncov, niekedy to na autogeddon vyzerá už aj na našich cestách. Mimoriadne ma oslovil Roger Zelazny so svojím mechadorom. Zoznámte sa s odvážnym a šikovným človekom, ktorý sa nebojí vstúpiť do arény oproti autu a vyhýbajúc sa mu často len o milimetre ho dokáže elegantne načať a doraziť.

Na záver krátky úryvok z poviedky Souboj.

Uvolnil tlak na plynový pedál a zůstal pozadu, aby se vyhnul výfukovým plynům. Co teď? přemýšlel. Musí přece stihnout San Francisco včas. Proč si jen na začátku trochu nezajel a nezvolil cestu po dálnici. Tahle zatracená silnice má pořád jen dva pruhy.

Impulsivně zabočil znova do levého pruhu. K jeho překvapení řidič náklaďáku neuhnul. Místo toho vystrčil levou ruku a začal na něj mávat. Mann už začal sešlapovat plyn. Najednou však zalapal po dechu, prudce plyn pustil a zároveň začal zběsile otáčet volantem, aby co nejrychleji vklouzl za náklaďák, až málem dostal smyk. Úporně se snažil vyrovnat kmitavé pohyby vozu a tu už protějším pruhu přesvištěl modrý sporťák. Mann ještě stačil zachytit pohled člověka, který seděl uvnitř a zíral na něj.

Konečně měl auto zase pod kontrolou. S otevřenými ústy lapal po dechu. Srdce mu téměř bolestivě bušilo. Panebože, říkal si. On chtěl, abych sa s tím vozem čelně srazil. Když mu to došlo, byl otřesený. Pravda, měl se sám přesvědčit, že je silnice volná; to byla jeho chyba. Ale kývat na něj... Menn byl zděšený a bylo mu nanic. Páni, páni, opakoval si. Tohle je fakt jako nějaký vymyšlený příběh.

Áno, to nie je len ako. Prirodzene je to skutočnosť. Hehe.

Výborná zbierka.