Adrian Mole a zbrane hromadného ničenia

Je to už šiesty diel Adrianových denníkov. Začal si ich písať vo veku 13 3/4 roka a vydržalo mu to pekne dlho. Kto nevie, o čo ide, môže si veľmi stručný náčrt prvých piatich dielov spolu s nadšeným odporučením prečítať na Písmákovi - popisuje Yossarian .

Dva z nich som ešte nečítal. Budem to musieť napraviť, lebo všetky tri ostatné boli výborné. Tento šiesty diel, pokiaľ viem, zatiaľ v slovenčine ani češtine nevyšiel, pravda, môžem sa mýliť. Už dvakrát som v kníhkupectve na letisku v Londýne odolal, do tretice ma môj čitateľský chtíč dostal a ja som vysolil zopár libier. Neľutujem to.

Tento denník začína v čase, keď má Adrian asi 34 a pol roka. Svetové mocnosti USA a Veľká Británia vyzývajú Saddáma Husajna, aby sa vzdal zbraní hromadného ničenia. Adrian je v tomto jeden temer nekonečne naivný človek, ako taký verí svojmu premiérovi na slovo. Začiatok vnútorného konfliktu preňho nastáva vo chvíli, keď si uvedomí, že jeho nemanželský syn má 17 rokov a je v armáde.

Vojna je však len jeden z mnohých problémov, ktoré ho trápia. Prácu má, baví ho predávať staré a second-handové knižky, s peniazmi je to trošku horšie. Nakúpi zopár hovadín vrátane moderného bytu a jeho vybavenia, čím sa "úspešne" zadĺži tak, že sa po nejakom čase v dlhoch topí.

Ej bisťu, aké len aktuálne v dnešnej dobe, keď sa ľuďom ťahajú medové motúzy popod nos - "Kúpte teraz, splácajte až za tri mesiace!", "Jednu splátku zaplatíme za vás!", "Spotrebný úver až na desať rokov!", "Všetko za 300!". Kreditné karty sú pre finančne nezorientovaných alebo nedisciplinovaných ľudí ako pijavice, stačí priložiť a cicajú. Odporúčam každému, kto zvažuje, že sa zadĺži kvôli "hračke", ktorú v skutočnosti nepotrebuje.

Čo je ešte pre bežného muža problém? No predsa ženy. Adrian nie je žiaden lámač ženských sŕdc, skôr naopak, často si počína ako slon v porceláne. Aj takým sa však dakedy podarí zlomiť nejakú žabku. Napríklad vegetariánku. Prípadne členku Dolnej snemovne po liposukcii. Občas ho chcú nahnať do chomúta, občas doňho strká hlavu sám.

Dalo by sa pokračovať mierne švihnutými rodičmi, homosexuálnym bývalým spolužiakom, fanatickým povyšovaním náhodnej obete dopravnej nehody na hrdinu, literárnymi pokusmi, z Adrianovho pohľadu divne konajúcimi politikmi, nebezpečnými labuťami, odzbrojujúco naivnou korešpondenciou... nepripomína vám to náhodou niečo z vášho vlastného reálneho života? Napriek absurdnosti mnohých situácií je v nich vždy aspoň štipka zdravého rozumu. Čoby štipka, je ho tam kopa, len je občas ukrytá pod suchým anglickým humorom a človeku sa nechce stále takú fajnovú perinku odkrývať.

Keď zbadáte slovenský alebo český preklad, okamžite ho uchmatnite a utekajte z obchodu, aby vám ho dav nevytrhol.
(písané 22. decembra 2005)