Nový život bez chlapa

Autorom je Buless, čo je spoločný pseudonym dvoch, muža a ženy. Chceli zostať v anonymite, nie sú prví, ani poslední. Matkin, Elias, klišé. Ale nevadí, väčšina kníh sa nečíta kvôli menám autorov (Dan Brown prepáči), ale kvôli obsahu samotnému.

Novela (?) začína rozchodom muža a ženy. A potom sa rekapituluje ich vzťah od momentu, keď sa dali dokopy až po horký rozchod. Nech sa na mňa autor(i) nehnevá(jú), ale tým je pointa novely značne zabitá a nepomôžu tomu ani úplne posledné dve vety. Od začiatku je zrejmé, že čávo hlavnej hrdinky je psychopat a tak sa celé napätie premieta len do otázky "čo mu ešte dovolí a čo sa jej ešte prihodí, kým ho nakope do zadku". Indície o vlastnej vyšinutosti, ktoré jej vedome i nevedome poskytuje, sú také silné, že nechápem.

Možno to súvisí s mojím bezprostredným okolím. Nikdy som sa s podobným správaním nestretol. Je pre mňa nepredstaviteľné, že niekto (muž) môže byť také hovädo, a zároveň, že niekto (žena) môže tak silne na takom hoväde lipnúť. Ešte keby bol jediným mužom na svete a keby jej celé okolie vrátane odborníčky-psychologičky nedávalo milión potvrdení o jeho hovädstve, tak povedzme. Nie, fakt nechápem.

Nuž ale dobre, toto by som dokázal akceptovať. Podaktorí čitatelia sa v tom našli (ach, úprimnú sústrasť s takou hroznou realitou). Nakoniec vo fantastike sa šialeným nápadom medze nekladú.

Lenže - a tu sa dostávame k pointe mojej kritiky - ešte aj to zasadenie do reálnej reality a literárne spracovanie pokrivkávajú. Presne z dôvodov, pre ktoré sa ani ja (zatiaľ) nepúšťam do literárneho písania. Sám neviem dobre vystavať príbeh, dávkovať čitateľovi len podstatné informácie tak, aby po dočítaní celku nebol sklamaný. Toľko zbytočných motívov bez konca (vyšetrovanie smrti inej ženy?, nová situácia v redakcii pod novým šéfom?, brat ex machina? to boli len príklady) vyvoláva nesúrodý dojem.

Treba uznať, že knihu som čítal celkom s oddychovou chuťou, ale po jej dočítaní sa cítim oklamaný. Nie je to ono. Zďaleka to nie je ono. Nie je to ani dobrý brak.