Čo o nej povedať? Asi toľko, že za necelý rok, čo blogujem, mi žiadna kniha tak veľmi nepripomínala niektoré blogy, povedzme Márie Lazárovej . Autorka píše o svojom živote. O svojich zážitkoch, myšlienkach, ťažkostiach, radostiach... Otvorene, veľmi otvorene.
Táňa Fischerová sa do mojej pamäti zapísala najmä seriálom Koniec veľkých prázdnin o československých emigrantoch v Rakúsku. Hrala tam koncertnú umelkyňu zosobášenú s trochu mladším mužom, obaja boli veľmi veriaci. Z knihy je zrejmé, že taká je aj v súkromnom živote, dokazuje to aj dlhý rozhovor s ňou .
Bílý den umožňuje pohľad do vnútra matky, ktorá má postihnuté dieťa. Je to sila... dozvedieť sa, ako vníma každý pohľad nás nepreživších nič podobné, čo cíti, keď sa musí so synom rozlúčiť, ako s ním trávi pekné letné dni, ako dostane nádej a potom sa presvedčí, že "zázračný" liečiteľ sa radšej najťažším prípadom vyhne.
Syn je hlavnolu témou, ale nájdu sa i ďalšie. Napríklad pri krátkej návšteve v zahraničí sa jej podarilo vycítiť ducha konkrétneho miesta, genia loci , v uvedenom prípade skôr nepríjemného. Zhodla sa v tom s obyvateľom toho miesta, ktorému vraj nikto neverí a ktorého brblanie berú ako reči starého dedka.
Knižka vhodná pre citovejších a poetickejších ľudí. Ale jej prečítaním neubudne ani z nás tvrďasnejších.
(písané 25. decembra 2005)
26. dec 2005 o 03:05
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 064x
Bílý den
... a jiné příbehy. To je názov útlej knižky českej herečky Táne Fischerovej, ktorú som prečítal vo štvrtok večer vo vlaku z Bratislavy k rodičom.
Juraj Lörinc
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
