reklama

Jana Beňová: Café Hyena (Plán odprevádzania)

Je to o Elze, Rebeke, Ianovi, Elfmanovi, Kalistovi Tanzim, Carlovi Solomonovi a niekoľkých ďalších ľudoch. Konkrétna lokalizácia deja (?) nie je v USA, ani nikde v západnej Európe. To, čo je popísané v knihe, sa odohráva najmä v Bratislave a okolí, v Petržalke, v Starom meste a tak. Je to o tom ako nemusieť veľa robiť a pritom všeličo spraviť, alebo aj nespraviť nič a preflákať celé dni. Fragmenty reálneho aj sureálneho života náhodných známych aj neznámych. Dotyky Petržalky. Ale aj o mnohom inom. Tlačí sa mi do prstov slovo postmoderna, ale keď ja neviem, čo to presne znamená. Asi tak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prečo som dal k deju v predchádzaúcom odstavci otáznik a vravím "popísané v knihe sa odohráva", prečo taká podivná väzba? Prosto preto, že zatiaľ čo postavy sú pomerne výrazne popísané a skonkretizované (Rebeka nie je alkoholička, aby ju položili dva poldecáky, vie, že trénovať sa musí od rána a v kabelke má fľašu calvadosu), dej je pomerne nejasný. Chvíľu áno a chvíľu nie, na zbláznenie. V istých momentoch mi motívy pripomínali Vianovu Penu dní (odumretá paža vs. lekno v pľúcach, Ianov petržalský byt vs. Colinov byt), inokedy boli skoro normálne. Filozofické vložky vo mne zase evokovali Pamukovu Čiernu knihu , ale neboli až také dobré.

Možno sa čudujete, že náhodne nájdený pohodený slovenský román porovnávam s dvomi špičkovými svetovými dielami, že predsa nemôže také porovnanie zniesť. A viete, že môže? Síce v porovnaní prehráva, keďže prichádza o niekoľko rokov neskôr, či niekoľko desiatok rokov, aj rozsahom je inde. Ale už samotný fakt, že sa dá porovnávať, že to nie je žiadna tretia liga, to ma napĺňa dostatočným uspokojením.

Podobný názor majú aj recenzenti z obálky. (Ale od nich sa to očakáva, navyše aj s patričnou dávkou preháňania.)

Hevier očakáva, že Café Hyena sa stane jedným z najdôležitejších diel novej slovenskej prózy.

Dušekovi sa z telesných častí páči oko a jazyk, z jazykových javov potom humor, irónia, sarkazmus a neha.

Horáček to asi preháňa, keď knihu označuje za najlepšiu z tých, čo čítal za posledných 20 rokov z československého regiónu (leda, že by čítal len veľmi málo z československého regiónu - pozor, toto nie je štylistická chyba, opakujem to zámerne).

Lasica si nepamätá názov, ale vraj to bolo dobré.

Je to teda dobré? Je (aj podľa mňa). Knihu som prečítal už asi pred dvomi týždňami a tiež som si spoločne s majstrom Lasicom nepamätal názov. Iba fakt, že napriek pochmúrnej atmosfére a surealistickým vložkám som sa nad tým počas čítania pochechtával. Pre potreby spísania dojmov, ktoré práve čítate (znovu prelamujem štvrtú stenu, aj keď ... je možné o stene hovoriť v prípade literárneho diela?), som si knihu narýchlo prelistoval. Presnejšie - chcel som si narýchlo prelistovať.

Ale to sa mi nepodarilo! Lebo som sa opäť začítal do niektorých pasaží a nakoniec som definitívne zapadol do kapitolky, ktorá ma nepustila k ďalšiemu listovaniu. A nachádzal som nové veci, ktoré som si pri prvom čítaní akosi nevšimol.

To považujem za jeden z dôležitých znakov dobrej knihy v mojom zvláštnom ponímaní. Prvý raz v živote sa mi to stalo už dávno pri Alici v krajine zázrakov . Ako základoškolák som ju prečítal, tiež ako mierne depresívnu rozprávku s nezvyčajnými rekvizitami. Koncom strednej školy som sa k nej dostal opäť a videl som v nej niečo úplne iné. Je to kniha, ku ktorej sa oplatí vrátiť po dupľu.

Nejak podobne je na tom aj Café Hyena. (To je pochvala. Ak to náhodou nie je jasné.)

(Počítam s tým, že to bolo jasné, že vysvetlenie bolo z hľadiska pochopenia mojich dojmov zbytočné. Ale umožnilo mi pridať ešte dve zátvorky, ktoré mi dnes nejako chutia.)

Vzhľadom k štýlu knihy môžem ľahko vybrať pár krátkych úryvkov a pritom neprezradiť vôbec nič podstatné.

========
Elza umývala podlahu. Ian sedel na pohovke a nahlas čítal. Keď skončila, postavila sa a zdvihla ruky ako vták krídla. "Hotovo," chcela povedať veselo. "Hovädo," povedala miesto toho nechtiac.

(Nik si to nevšimol.)

========
Nikdy nevyviaznem z Petržalky. Petržalka je moja joga, môj zen. Musím chrániť milovanú bytosť, ktorá v nej uviazla. Milovanú bytosť privrznutú Petržalkou. Musím pokračovať ďalej cestou Petržalka , len tak dosiahnem osvietenie a zachránim všetky živé bytosti od utrpenia.

========
(Vždy som sa zobúdzala skôr ako Ian. Pozerala som na jeho spiacu, občas pokojnú, niekedy zvraštenú tvár. Ráno som mala vždy pocit, že Ian je moje dieťa. Len nechápem, prečo sa mi narodilo rovno aj s fúzmi a bradou. Také extrémne prenosené dieťa. S nosom ako mončiči. Myš, kvôli ktorej sekírovali rodičov všetky socialistické deti.)

========
Odporúčam tiež.


Juraj Lörinc

Juraj Lörinc

Bloger 
  • Počet článkov:  1 140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík:  AudioCestovanieEtudyFikcie a paródieInšpirované FeynmanomJozef MakKnihyKompozičný šachKresby, grafikaMôj životÚvahyVýbery, zoznamyZaujímavosti

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu