Ursula K. Le Guinová: Tehanu

Zememorie je svet, v ktorom prvé husle hrajú mágovia, čarodejníci, zaklínači, akokoľvek ich nazveme. Všetko v mužskom rode, i keď aj ženy vládnu magickou silou. (Inou než tou, ktorou spútavajú nás mužov.) Ženy však nie sú nikde na špičke - ani vo vládnucich rodoch, ani medzi mágmi. Sú zneužívané oveľa častejšie ako muži. Prečo?

Prvá odpoveď by mohla byť, že jednoducho tak to v patriarchálnej spoločnosti je. A fantasy spoločnosti väčšinou sú patriarchálne. Ale aj z takejto otázky je možné urobiť podstatu knihy (aspoň tak to vidím ja).

Tehanu (mimochodom, pekný úderný názov knihy) alias Tenar nie je v gedovskom cykle nováčikom. Bola jej venovaná veľká časť druhého dielu, ale to bolo dávno. Už nie je tou vyplašenou a súčasnej všemocnou dievčinou, ktorá slúži ako kňažka bezmenným prasilám. Ged ju odviezol ako Bielu pani na svoj rodný ostrov Gont a tam ju aj nechal ako priateľku svojho starého majstra Ogiona. Sama Tenar sa rozhodla nevyučiť sa za čarodejku, ale vydala sa za statkára a prežila s ním vcelku šťastný zvyšok života. Deti má dospelé, manžela už mŕtveho, keď sa k nej dostala podivnou cestou zvesť o Ogionových vážnych zdravotných problémoch. Nuž vydá sa na cestu, aby ho obriadila. I keď on má vo svojom okolí zopár blízkych, chce, aby bola Tenar pri ňom keď bude oné.

Oné znamená umierať, nie ondiť. V ondení či neondení je jedna z poínt celej knihy. Všetci ondíme, teda skoro. Niektorí neondia, lebo nemôžu, iní preto, lebo sa tak dobrovoľne rozhodnú. A kto sa jedného vzdá, môže mať druhé.

Ale samozrejme nie je mojím cieľom zachádzať do podrobností a ani porozprávať vám dej celej knihy. Obmedzím sa len na to, že celý dej sa odohráva na spomínanom Gonte a aj v tomto je rozdiel oproti č. 1 a 3 zo série a veľká podobnosť s č. 2. Ľudia sú tu dobrí, horší a úplne zlí. Viete, aké to je, keď niekoho síce nepoznáte, ale stačí vám naň jediný pohľad a premkne vás strach až do špiku kosti? Takí zlí, uf.

Objavia sa aj niektoré ďalšie postavy z predchádzajúcich dielov. Nie všetky, ako na veľké finále v cirkuse, lebo takáto séria sa prosto neuzatvára. Vďaka mnohoročnému záberu celej série získala autorka na ďalšie použitie vybudovaný fantasy svet , ktorý sa menil v čase (bol kráľ, nebol kráľ, boli časy dobré a časy zlé) a zároveň bol pevne ukotvený, doslova, keďže ide o ostrovy roztrúsené v mori na veľkej ploche. Vďaka tomu mohla o ňom popísať ešte mnoho ďalšieho - a aj to urobila.

Na poličke mi leží jedna ďalšia neprečítaná kniha od le Guinovej (nie o Zememorí) a predpokladám, že v priebehu niekoľkých dní sa do nej pustím.

Tým zároveň naznačujem, že som opäť bol vcelku spokojný. Nemyslím síce, že sa k Tehanu ešte niekedy vrátim, ale čas strávený čítaním neľutujem. Obzvlášť keď to dopadlo tak, ako dopadlo. A to je - ale áno, viem, že to nechcete vedieť. Pomlčím, ako ostatne o mnohom inom.