Martin Bútora: Skok a kuk

Autor: Juraj Lörinc | 26.10.2012 o 8:08 | Karma článku: 3,33 | Prečítané:  762x

I keď meno z titulku evokuje vo väčšine populácie politický kontext, v prípade knihy Skok a kuk ide o beletriu, i keď v niektorých prípadoch dosť politickú. Každopádne táto zbierka poviedok ma od začiatku zaujala tak, že som tento zápis začal písať ešte pred dočítaním. To preto, aby som radšej na nič podstatné nezabudol.

Prejdime si postupne jednotlivé poviedky. Pokúsim sa spraviť to tak, aby som neprezradil nič podstatné.




Banálna poviedka

Tatarkov list na prebale sa k poviedke vyjadruje veľmi pozitívne. Až tak, že to vyzerá otrasne, ale poviedka je to fakt dobrá. Taká civilná, prirodzene plynúca, napriek tomu v niektorých motívoch veľmi prekvapujúca.

Hubertusy

Chaos, politika, fuj. Na s. 47 už ale niekto knihu poznačil, popodčiarkoval niekoľko viet (zámerné spojenie, heh) a to napriek tomu, že výtlačok vyšiel v Slovarte v roku 2011 a v knižnici bol medzi novinkami.

Posolené v Ázii

Lyrika presne podľa môjho gusta. Priznávam, že dávam prednosť dobrému príbehu, akcii, úvahám, živým rozhovorom. Ale lyrika Posoleného ma silne oslovila.

Ľahkým perom (Božie oko)

Ako to bolo v rodine, ktorá bola veľmi rozvetvená a viacero jej príslušníkov bolo napojených na západ? Stalo sa, že prišla na Slovensko aj mladá Američanka mierne epických rozmerov. A zavesila sa na krk rozprávačovi, neter alebo sesternica, to je vlastne v takom dave jedno. Bohužiaľ celá poviedka (?) pôsobí ako zhluk nesúvisiacich epizód. Pero bolo trochu príliš ľahké.

Zóny

Deti, to je stres.
Deti, to je radosť.

Okno

Nie Filipovo Okno, ale také poriadne veľké okno s malým o, po poriadne veľkom fláme s malým f, napriek všetkému. Ani si nepamätáte, že ste leteli a že to lietadlo sa zrútilo. (Už to nefetuj?)

Bájka o spoločnej kúpeľni

Autorské problémy na iný spôsob. V podstate x príbehov o tom, ako človek A nesmel byť autorom, preto to človek B vzal naoko za neho, a čo potom z toho bolo. Či aj človek B potom nesmel (dostal po papuli), či B mal slávu alebo peniaze, či A potreboval inokedy aj nejakého C, prípadne D. x je veľké číslo a úmerne tomu rastie aj užitočnosť spomienok na štýl minulosti. (Niektorí vravia, že aj blízkej budúcnosti, to by potom bolo už úplne užitočné si prečítať Bájku.)

Šiesty zmysel

Asi po prvý raz megaintelektuálske kecy. Ťažko sa čítali, občas na mňa preblesklo - aha, to je akože štýl ŠtB - ale ináč som radšek skočil na ďalšiu.

Zodvihneš, zle bude, nezodvihneš, bude ešte horšie

Meno poviedky pochádza z klasickej slovenskej rozprávky a je to odpoveď hrdinovi na to, či má zdvihnúť podkovu. Nech sa rozhodne akokoľvek, nebude to ľahké. A tak je aj pri lete do kapitalistickej cudziny. Scénograf unikne nebezpečenstvu v podobe ženy nachystanej preňho na flirt a tak spadne do problémov s vyjadrením svojho názoru na produkciu divadla, pre ktoré mal robiť. Nezodvihol, bolo ešte horšie.

Dejte si právi být živi

Aj intelektuáli museli na vojnu a hrdinovi sa podarilo dostať do útvarovej knižnice. Vyhral v jackpote a pod vedením kapitána Kniháčka sa o ňu staral. To zahŕňalo aj vysporiadanie sa s knihami na dynamickom indexe. Zamykali ich do spodných políc, kradol ich, navrhol ich spáliť ako provokáciu. Silné: išlo o tzv. konečné riešenie problému závadných kníh. Fakt silné a dobré. Knihomol, knihoľub, knihokrad, knihovrah, to všetko a ešte mnoho iného stihol byť.

Skok a kuk

Sorry, ale toto sa nedalo čítať. Chcel som, začal som niekoľkokrát, ale nie. Som asi príliš jednoduchý čitateľ.



Keď to zhrniem, viacero poviedok bolo zaujímavých a stáli aj mne za prečítanie, ale najmenej dve boli nad moje sily. Autorovi treba uznať širokú slovnú zásobu zo všetkých vrstiev jazyka (ale keby to bolo ináč, prekvapilo by ma to). Nepáči sa mi trhaný štýl niektorých textov, keď sa preskakuje po pár vetách od jedného deja k druhému, od jednej úvahy k druhej, medzi veľmi málo súvisiacimi motívmi zdanlivo bez zmyslu. Čo sa dá robiť? Asi to, že dám jeden citát (to popodčiarkované, čo som si všimol) a skončím s hodnotením "priemer, treba skúsiť".

Národ bez štátu, ktorý sa realizoval hlavne v slove a nie v činoch. Národ bez dejín, pri zrode ktorého nestála bitka o život, o priestor, o bohatstvo, ale bitka o slovo. Národ formovaný majstrami slova - učiteľmi, kňazmi, bísnikmi. Národ, ktorý si možno len vymyslela skupinka excentrických romantikov, ake nie rovno psychopatov. Preto ten dôraz na slovo, preto tá viera v slovo! [...] Nulová spoločenská prax versus uchvacujúce megalomanské projekty, plány, vízie! Neochota k drobnej práci, k realistickej participácii versus krátkodyché jánošíkovské gestá! Obranárstvo a unitarizmus, vzájomné biľagovanie a paralyzovanie, partikularizmus momentálnych hegemónov, ktorí sa vždy vyhlasovali za jediných pravých prorokov, za jedinú správnu alternatívu - samé slová, slová a obete tých slov. Nijaký iný národ...

... nie je národ holubičí. Jedným slovom, je to o nás. (Kto toto? Ja viem.)




Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?