reklama

Hačava

Rasťo Piško. Hačava (prejdená ostnatým drôtom). Fotografia pohraničníka so služobným nemeckým ovčiakom (labky má prejdené druhým ostnatým drôtom). Spomienky péesáka. (A meno vydavateľstva.) Toto všetko je na prednej strane knihy, ktorá mi vošla do ruky z police s novými prírastkami v knižnici. Ak som podľa prvých dvoch slov očakával samý humor, prípadne humor pokleslého charakteru... neviem, prečo som použil slovíčko "Ak", taký humor som prosto očakával. Ale silne som sa mýlil. No výberom knihy na čítanie som nepochybil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Myslím, že to nie je tak celkom moja chyba, že som knihu zle odhadol. Apropo, Telecvoking a Horný Výplach, to rozhodne nie je výkladná skriňa intelektuálneho humoru, pritom Rasťo Piško sa najvýraznejšie profiloval ako autor a účinkujúci najmä v programoch tohto charakteru.

Treba sa asi odraziť od dvoch slov z obálky: Spomienky péesáka. Kniha nie je podľa všetkého len knihou spomienok, je to v globále beletria, takže rôzne príhody a príbehy sú v nej oproti realite silne zhustené. Niektoré udalosti v nej budú umelecky dotvorené, niektoré vyslovene vyfantazírované, ale verím tomu, že podstata vychádza z reality.

Už je teda zrejmé, že nejde o žiaden Tankový prapor, nieto ešte Čiernych barónov. Pohraničníci predsa len patrili k "lepším" jednotkám, u ktorých sa očakávala istá úroveň. Navyše na rozdiel od mnohých iných vojsk ich služba bola stále ostrá. Tanky zväčša len cvičili, ale stráž hraníc socialistického tábora, obzvlášť hranice so západným Nemeckom alebo Rakúskom, to znamenalo viac-menej pravidelné riešenie narušiteľov, či už zadržaním alebo streľbou.

Dôležité je aj časové zaradenie. Celý dej sa odohráva na začiatku 80. rokov, keď cez Československo na Západ utekali najmä východní Nemci, keď v Poľsku bol vyhlásený výnimočný stav skrzevá Solidaritu alebo keď zomrel súdruh Brežnev. Necelé dva roky urobili z bažantov po príjmači najskôr mazákov (v tomto smere možno dej porovnať s televíznym seriálom Chlapci a chlapi) a na úplnom konci čerstvých civilistov, ktorí vlakom odchádzajú na druhý koniec republiky.

Zatiaľ čo Chlapci a chlapi sa k fenoménu povinnej vojenskej služby a armády stavajú vyslovene pozitívne (nadšený výkrik bývalého delikventa po vyznamenaní "Slúžim socialistickej vlasti!" a skoro samí dobrí a slušní velitelia) a Tankový prapor prirodzene zase vyslovene negatívne (čo lampasák, to hňup, a vlastne celé je to nezmysel, ktorý len treba nejako prežiť), v Hačave je celá problematika zachytená s istým nadhľadom. Je to umožnené aj časovým odstupom, aj voľnosťou autora, nikto ho predsa za vydanie Hačavy nedá na index, snáď len niektorí skutoční bývalí pohraničníci na svoj osobný. Ale najmä asi tým, že cieľom autora nebola ani propagácia, ani kritika, ale len niečo na pomedzí beletrizácie a dokumentácie.

Kniha je písaná formou krátkych úryvkov venovaných jednotlivým postavám. Zo začiatku som myslel, že ide o krátke poviedky z toho istého časopriestoru. Až po niekoľkých z nich mi došlo, že ich deje majú konzistentnú kontinuitu a spolu skladajú mozaiku života na jednom pohraničnom útvare, v ich rodinách, s ich priateľmi a známymi. Niektorí majú Hačavu radi, niektorí v nej uviazli, ďalší len prechádzajú.

Apropó, Hačava. Neodolal som a hľadal som na internete, či ide o reálne označenie nejakej oblasti na juhu Čiech ešte dávno pred dočítaním knihy. (Pochádzam zblízka a nikdy som to nepočul, ako to?) Našiel som len nejakú dedinu na východnom Slovensku. Neskôr je toto uvedené aj v knihe, keď sami vojaci meditujú nad Hačavou. Je to prosto tak, kraj na Šumave a v priľahlom okolí, strážený statočnými pohraničníkmi za letných horúčav aj zimných fujavíc, to je sku...ná Hačava a nenájdete ju na žiadnej mape.

Nedá sa povedať, že by popri všetkej vážnosti, s ktorou postavy berú službu (alebo dôsledky vyplývajúce zo zanedbania či úmyselného prestúpenia pravidiel), v knihe chýbal humor. Niektoré udalosti sú vtipne vypointované, i keď len veľmi výnimočne až do absurdna. Väčšina mikropríbehov má skôr záver raziaci prirodzenosťou, čo je pre dojem z knihy dobre. Aj keď možno niektoré reálie nie sú úplne reálne (podľa názoru skutočných pohraničníkov), pre náhodného čitateľa sú realistické.

A tak sa Hačava stala jedným z mojich najpríjemnejších čitateľských prekvapení roka - napriek tomu, že v nej bolo humoru menej, než som čakal. Vlastne ako sa okrídlene hovorieva, nie napriek tomu, ale skôr vďaka tomu. Rasťo Piško vystúpil zo svojho obrazu a stal sa oveľa plastickejším autorom, než doteraz.

P.S. Hačava vyšla v roku 2011 2010 a dnes som čírou náhodou v obchode videl, že v roku 2011 vydal ďalší "nie prvoplánovo humoristický" román. Čítal ho niekto? (Nezapamätal som si názov.)

P.P.S. Nebol som nakoniec až taký lenivý, ako som pôvodne zamýšľal. Vygooglil som si, že ten nový román sa volá Bohémska kolonáda.





Juraj Lörinc

Juraj Lörinc

Bloger 
  • Počet článkov:  1 140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík:  AudioCestovanieEtudyFikcie a paródieInšpirované FeynmanomJozef MakKnihyKompozičný šachKresby, grafikaMôj životÚvahyVýbery, zoznamyZaujímavosti

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu