Deník zoufalého otce

Poďme teda na zhody. Sam Holden má dve deti, trojročného chlapca a jednoročnú dcéru. Ja mám len toho trojročného chlapca. Aj jeden, aj druhý chodia do škôlky. Sam Holden, rovnako ako ja, na začiatku knihy pracuje ako konzultant, v oblasti riadenia podnikov, ja v oblasti riadenia rizík. Nezarábame zle. Naše manželky sú profesionálne schopné, ale obe sa rozhodli prerušiť kariéru a venovať sa po nevyhnutne potrebný čas výchove detí, so všetkou vážnosťou a dôslednosťou, ktorú si táto úloha vyžaduje.

Potiaľto to sedí a zhoda je až nepríjemne presná napriek všetkých odlišnostiam. Nepríjemne preto, čo nasledovalo v Samovom prípade a čo dúfam v mojom nasledovať nebude. Vyhadzov. Nešlo len o nadbytočnosť. Reč je o skutočnom okamžitom vyhadzove za, povedané miestnym jazykom, hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Kvôli tomu sa Samov profesionálny profil stal poškvrneným a nádej na rýchly návrat na ekvivalentné miesto inde dosť chabou.

V tom momemte vstupuje do hry Samova manželka Sally. Expresne si vybaví návrat do zamestnania (tiež dobre plateného) a na Sama vychádza úloha ženy v domácnosti. Dve deti na krku, nakupovanie, upratovanie, varenie, pranie, kompletka.

Nebudeme si zakrývať, že na Sama je toho priveľa. Aj preto je zúfalý. Hľadá spôsoby, ako ten nával práce efektívne zvládnuť. Počas knihy ich vyskúša niekoľko. Ale raz darmo, jeho vlastné schopnosti sa nevyrovnajú schopnostiach jeho manželky. Nielen preto Sam Sally miluje aj po toľkých rokoch. Miluje ju, ale to mu nebráni pokukovať aj po iných ženách, obzvlášť keď mu niektoré mamičky vyslovene nadbiehajú.

To by hádam k deju aj stačilo. Čo štýl? Ten je prirodzene denníkový. Sam veľakrát prehovára priamo k čitateľovi svojho denníka, počítajúc s tým, že to nepíše len pre seba. Napriek tomu sú zápisy niekedy až surovo explicitné, či už ide o sex, negatívne pocity voči iným ľuďom alebo konkrétne chyby, ktorých sa Sam dopustí. Keď som si predstavil, že by sa jeho denník niekomu skutočne dostal do rúk v necenzurovanej podobe - to by bolo dôkazov na morálne odsúdenie, radšej ani nemyslieť.

Trochu ma vyrušil dve konkrétne veci, ktoré asi trochu zostali stratené v preklade. Holdenovci idú na dovolenku do Brittany . Vedel som, že viem, čo to je, len som si nevedel spomenúť. S ohľadom na kontext sa to javilo ako jeden z Normanských ostrovov, z ktorých z hlavy viem povedať len Jersey, ale tak nejak mi to nesedelo. A potom mi to docvaklo - Bretónsko, alebo ako hovoria priatelia Česi, Bretaň. Neviem, myslím, že to prekladateľ asi radšej preložiť mal.

Druhou chuťovkou, v detskom kontexte možno aj dôležitejšou, je Tankový motor Tomáš . Čo na tom, že sa kanonicky prekladá ako Mašinka Tomáš? Asi toľko, že to vyvoláva dojem, že je reč o bojových tankoch, obzvlášť v súvislosti s tým, že II. svetová vojna a veci súvisiace sú Samovým hobby.

Aby som úspešne ukončil kritickú pasáž, musím ešte spomenúť, že viaceré Samove príhody sú natoľko šialené a neuveriteľné, že to pri čítaní už aj štipku vadilo. Viete si predstaviť, že by chlapovi dlhodobejšie chodila do domácnosti pomocníčka, a žena by si vôbec nevšimla, že tam nejaká iná osoba ženského pohlavia varí, perie, upratuje?OK, a teraz tú o Červenej čiapočke.

Keď pominieme všetky menované nedostatky, ešte stále zostáva priestor na celkom vtipnú knižku. Bez nich by bola vynikajúca. S problémami je to tak na dvojku.