Dosť dlhá päťdesiatka

Jedna päťdesiatka rozohratá. Dostal som loptu na trojku, chcel som si nadriblovať bližšie ku košu, zaberiem a... bolesť v nohe. Bolesť iná ako pred týždňom, keď som už na konci dostal do druhej nohy kŕč od únavy. Tuná sa mi zdalo, že sa niečo trhá.

Aj ostatní mysleli, že kŕč. Pred týždňom sme sa riadne nasmiali, keď aj mne prišlo smiešne, ako sa tam váľam. No nie. Na nohu sa nedalo stúpiť. Lýtko nedržalo. Odviedli ma na lavičku a pokračovali, rýchlo päťdesiatku dokončili. Cez prestávku sa ma snáď každý opýtal, že ako. No blbo. Lýtko bolelo a nevedel som, či ho mám mať radšej zohnuté alebo vystreté. Oboje bolo nanič.

Jeden chalan sa ponúkol, že ma vezme na pohotovosť. V tej chvíli som bol rozhodnutý prijať nezištnú ponuku. Ale že si ešte dajú jednu päťdesiatku. Tá bola dosť dlhá.

Sedel som, bolelo, rozmýšľal som, čo to môže byť. Achilovka našťastie vôbec nič.

Nevedel som ani, ako sa dostanem do šatne. Odviedli ma tam a zatiaľ Feri zistil, že pohotovosti sú dnes v Bratislave dve - v Ružinove a dole v Petržalke. No paráda, z Karlovky je tam skutočne skvelá cesta, najmä v noci. (Ale stále lepšie ako keď najbližia pohotovosť k nejakej dedine je dvadsať kilometrov a ešte cez zafúkaný kopec.)

Rozmyslel som si to. Najmä cesta späť by bola drsná. Do rána nejako vydržím, pôjdem k svojej doktorke a potom sa uvidí. A tak aj bolo. Moja milá pri pohľade na mňa skonštatovala: "No, nemladneš." A potom sa o mňa krásne starala. Na počudovanie som po Ibalgine spal celkom dobre.

Ráno som zistil telefonátom kolegovi, ktorý už bol v práci, že naša doktorka je tam až poobede. Šiel som teda do práce, normálne som fachčil, ľudia, s ktorými som hovoril cez telefón, nemali samozrejme ani poňatia, že mám problém. Najväčšia šou tak bola v obedovom čase, keď som sa belhal jedálňou. Každý, koho som stretol a poznal, sa ma s účasťou pýtal, že čo. Malilinká nevýhoda toho, keď vás už veľa kolegov dobre pozná. Ľudia, ste zlatí...

Poobede som sa dostal k lekárke. Prezrela, nariadila pár pohybov, prehmatala a skonštatovala, že som si laickú diagnózu približne určil správne, do nálezu pre chirurga napísala, že ide o parciálnu ruptúru tricepsu ... lýtka, toto slovo som nerozlúštil. Natrhnutý lýtkový sval. Uvidím, čo sa dozviem zajtra od špecialistu. Vraj mi hrozí aj PN.

Poviem vám tak celkovo - no nič moc. Ale vám to dáva šancu identifikovať ma v dave. Keď uvidíte v najbližších týždňoch mladého muža pomaly sa šinúceho krok-sun-krok Bratislavou, je dosť možné, že som to ja. Pristavte sa, pobavíme sa, len sa ma nepýtajte, že čo mám s nohou. To už viete, hehe. :-)

Zatiaľ moja "zdravotná päťdesiatka" pokračuje.

(písané 12. januára 2005)